Zapálenie sviečky zosnulých.
Zapálenie sviečky zosnulých.
Tatiana
Drahý Bože, môj pán. Prosím o radu. Pomôž mi s mojim problémom. V novembri mi zomrela dcérka a zapaľujem si pri jej portréte sviečku a snívajú sa s ňou nie dobré sny. Neviem, či robím dobre, keď tú sviečku zapaľujem. Nemôžem dobre spávať a s tažkosťou na mojom srdci sa neviem od nej myšlienkami odpútať. Prosím Ťa Pane Bože poraď mi či robím správne aj chodením na jej posledné miesto jej odpočinku. Ďakujem ti Bože, pomôž mi. Ďakujem ti pekne za Tvoju radu.
Božia odpoveď:
Ponurosť kvílivých tvojich myšlienok v utápanosti do hlbín smútku za stratou tvojej dcéry zanecháva v jej čistej duši pripútanosť k tejto vašej pozemskej zemi a spretŕhať niť spájajúcu telo uložené v ďalekom hrobe s jej dušou nedokáže, ak svoj žiaľ za jej blízkosťou čím skôr nezastavíš. Čím za jej stratou viac plačeš, tým bližšie k pozemskej zemi jej dušu sťahuješ. Vlastne väzníš svoju dcéru v ceste, ktorej kráčanosť správna jej duševným krokom patrí veď plačom svojim uberá sa jej duša späť k žijúcej zemi, v ktorej blízkosti môže byť odchytená vešteckými kartárkami, ktorým bude musieť slúžiť v svojom blízkom budúcom videní a následne bude nemilosrdne ich použitím odvrhnutá a ďalej blúdiaca po vašej zemi bez svojeho jej prináležiaceho domova, čo pre tvoju pochopenosť to znamená, aby neplakala si viac za jej duševnou stratou a dala jej duši konečne otvorený domov v získanosti ktorého sa stane konečne slobodnou a obdarenou láskou Božou. Do Božej odpovede k tázanosti tvojej duše odoslal slovo Boh láskou svojou. Amen.
