7. strana
Už nevládzem bojovať so životom.
Pane Bože prosím Ťa pomôž mi cez pani Lauru, už nevládzem bojovať so životom. Ukáž mi smer akým sa mám vybrať. Zastavila som sa v slepej uličke. Neviem či mám opustiť partnera, či budem vedieť bojovať s mojimi malými láskami sama. Ľúbim mojich synov a chcem pre nich to najlepšie. Prosím Ťa a pomôž môjmu malému synovi aby nebol agresívny. Pane Bože chcem zmeniť svoj život, aby moje deti už viac netrpeli. Pomôž a veľmi pekne Ti ďakujem za Tvoju pomoc a ďakujem za pani Lauru. Irena
Mám 6 rokov bolestivé afty po celých ústach.
Dobrý deň pani Laura... chcela by som sa Vás opýtať či by ste mi vedela pomôcť s mojim dlhoročným problémom "mám už asi 6 rokov bolestivé afty po celých ústach" vyskúšala som už naozaj všetko cez klasickú medicínu, homeopatiká, lieky zo zahraničia a nič nepomáha. Som už zúfalá, asi by som už dala všetko za to aby to prestalo, niekedy už naozaj nemám ani chuť žiť. Prosím Vás o pomoc ak je to možné. S pozdravom Katarína
Mama má bolesti zo stresu, nemôže dvíhať ťažké veci.
Moja mama mala rakovinu v 2014. Mala operáciu vaječníkov, maternice. Vyliečila sa. Mala dobré výsledky jeden rok. Zdravo sa stravuje. Chodila občas na vyšetrenia krvi. Otec ochorel. Mal operáciu tento mesiac. Má sa dobre. Mama má bolesti zo stresu, nemôže dvíhať ťažké veci. Z toho má mierne bolesti, krvácanie. Bojí sa aby nemala rakovinu. Mohli by ste poslať jej energiu, vyčistenie čakier, aby sa jej to zlepšilo? Na meno......
Ďakujem pekne.
Môjmu synovi diagnostikovali rakovinu.
Dobrý deň pani Laura,
písala som Vám už včera. Potom som si prečítala, že k Vám sa treba objednať. Pozerala som aj Vaše video, v ktorom hovoríte, že Vám stačí meno a odkiaľ ten človek je. Obraciam sa na Vás a na Boha s veľkou prosbou, keďže viem, že môj chorý syn by ťažko zvládol cestu k Vám. Preto Vám opäť píšem a prosím o Vašu pomoc cez Boha.
Môj syn sa volá Matúš. Od 09/2013 mu lekári diagnostikovali rakovinu. Choroba sa vrátila 1. krát po 7 mesiacoch od liečby(chemo) a teraz opäť po 3 mesiacoch od ďalšej chemo. Momentálne sme doma na liekoch, ktoré testujú a my sme si ich zvolili, radšej ako chemo. Prosím, pomôžte nám. Som ochotná sa Vám revanšovať aj za Vami osobne prísť. Ďakujem. Viera
Mám strašné depresie a túžbu zabiť sa.
Vážená pani Laura.
Na internete som našla Vašu stránku. Volám sa Lucia a momentálne som v Berlíne. Píšem Vám, lebo som na konci so silami psychickými a fyzickými a často sa mi zdá, že som možno posadnutá zlým duchom. Som veľmi agresívna a včera som veľmi vyletela na môjho priateľa s ktorým žijem a chceli sme sa vziať. Som strašne nešťastná a zúfalá odkedy sme spolu. Ale v podstate celý môj život. V detstve ma šikanovali, neprijímali nikde v žiadnom kolektíve. Nemám absolútne žiadne sebavedomie a nemôžem si ani nájsť prácu. Bola som na Slovensku dva roky nezamestnaná, kým mi nezistili nádor v hlave. Chcela som ísť do Nemecka s priateľom, no ten nádor to zastavil. Chcem sa spýtať, je nejaká šanca, žeby sme spolu my dvaja mohli byť, alebo je úplne koniec? Totiž ja sama mávam k nemu dosť nenávistné pocity, až sa desím samej seba, nikdy som takáto nebola, hoci ma prenasleduje nešťastie celý život. Mám strašné depresie a túžbu zabiť sa. Ja už vážne nevládzem a včera sa priateľ rozplakal, že on nevládze. Som zlý človek? Alebo som posadnutá? Mám aj miliardu zdravotných problémov. Bola som na biodiagnostike, tam mi zistili pohlavne prenosné parazity. Tak som sa dala testovať aj laboratórne. Síce len na jeden, no vyšiel negatívne. Neviem komu a čomu mám veriť. Neviem či je na svete zúfalejšia bytosť než ja. Mám neustále rezanie, pálenie a svrbenie v intímnej oblasti a v močovom mechúre, strašné problémy s vyprázdňovaním, hemeroidmi, akné, fľaky po tvári, zapálené vyrážky po tele, problémy s ochlpením po celom tele, ukrutne bolestivé záchvaty počas menštruácie, migrény, bolesti v ramenách a kolenách, no najhoršie sú tie depresie. Som veriaca, ale veľakrát som sa sklamala vo viere, ale v Boha verím, snažím sa no padám, veď aj preto som chcela nájsť terapiu, ktorá je v súlade s Ním. Nechcem nič magické ani démonické. Ale ja si proste sama neviem rady. Som akoby v tmavom čiernom tuneli, ktorý ma dusí a nemá konca. A spolu so mnou trpia aj moji rodičia aj priateľ. Chcela by som vedieť, či je moje utrpenie karmické, či je to Božia vôľa, ale nechce sa mi veriť, že niekto má takto strašne trpieť ako trpím ja. Ľudia mi celý život ubližujú a ja som na všetko precitlivená, všetko vnímam ako útok, už naozaj nevládzem. Prosím pomôžte mi. Mám zlé vzťahy s ľuďmi, so všetkými som sa prestala rozprávať, lebo som na nich bola neskutočne naštvaná. Štvalo ma, že ma ignorujú, moja sestra ma nenávidí, cítim z nej zlo. Prosím pomôžte mi, som naozaj tak zlý človek? Ja som takáto posledné tri roky. Ako som sa dala dokopy s priateľom.....
Ďakujem za Vašu odpoveď. Nech Vás Boh žehná.
Život ktorý mám, nie je rozprávka.
Pani Laura.
Život ktorý mám, nie je rozprávka. Vyrastala som v rozvrátenej rodine. Rodičia sa mi rozviedli keď som mala 8 rokov. Žila som s matkou a s mladšou sestrou. Mama začala po nejakej dobe piť a ešte horšie, nosiť si domov chlapov. My dve, moja sestra a ja sme sa na to museli pozerať. Odišla som k starkej bývať, keď som mala 15. rokov, moja sestra bývala s mamou. Vydala som sa veľmi mladá. Čakala som chlapčeka. Ale nedočkala som sa, Boh si ho zobral k sebe. Potom sa nám narodila prvá dcéra. Moja matka týrala moju sestru, zobrali sme si ju k nám. Zrazu sa našiel na výchovu aj náš otec. Nezvládol ju. Dal ju do polepšovne. Narodila sa nám druhá dcéra. Život nám plynul, my sme naše deti vychovali úplne sami. Dnes sú z nich dospelé. Asi pred rokom som sa dozvedela, že moja matka zamrzla vonku a prišla o prsty na obidvoch rukách. Amputovali jej ich a včera som dostala telefonát, že ju našli mŕtvu. Nech jej Boh odpustí aj mne, ak som urobila niečo v živote zle. Nemôžem ísť na ten pohreb. Pani Laura, prosím Vás o silu prekonať toto všetko v živote.
Pracovať sa mu moc nechce, pije a tvrdí že už nedroguje.
Dobrý deň, našla som Vašu stránku na internete a dúfame už len vo Vašu pomoc. Moja sestra má vnuka, ktorého rodičia vyhodili keď mal 17 r., pretože kradol, drogoval.... Moja sestra ho prichýlila a snažila sa ho prevychovať. Chodila s ním k psychológovi, strážila ho a dala mu veľa lásky, ale márne. Je to už 5 rokov, horko ťažko ukončil trojročnú školu, ale chýbajú mu záverečné skúšky, pracovať sa mu moc nechce, pije a tvrdí že už nedroguje. Moja sestra je už na konci svojich síl a s mladým to vyzerá naozaj veľmi zle. Preto sa pýtam je možné pomôcť tomuto mladému človeku??? Zároveň by sa tým pomohlo celej našej rodine. Veľmi pekne Vás prosíme o pomoc. Snažím sa dovolať Vášmu manželovi, aby sme si dohodli stretnutie..... ďakujeme za ochotu!
Prečo nie som šťastná vo svojom manželstve?
Dobrý deň. Chcela by som poznať Božiu odpoveď na moju otázku, prečo sa v poslednej dobe cítim strašne, prečo sa nenávidím, prečo sa trápim a prečo nie som šťastná vo svojom manželstve? Svojho manžela milujem, ale trápim sa. Nemáme dieťatko a ja po ňom veľmi túžim. Je to ten najväčší dar od Boha. Ja verím v Boha aj sa modlím nie každý deň, ale modlím sa. Tak prečo som nešťastná a zlá na ľudí okolo seba? Som taký zlý človek, že si nezaslúžim šťastie? Ďakujem Pánu Bohu za odpoveď.
Som od malička nedoslýchavá.
Pani Laurika, moje ušká sú neuzdraviteľné...som od malička nedoslýchavá, nosím aparáty na ušiach, nedá sa mi operovať ani nič s tým robiť, bubienok a slimák v uchu mám deravý, kladivko mi nedosadá na slimáka a tým pádom nedoslýcham, hrozne znášam aj Tinituss, aparáty mám na ušiach celé dni a je tam v nich mikrofón, hlava a mozog sú vyčerpané námahou počutia. Mám aj sestru najmladšiu, tiež má strojčeky ale už tinituss jej ochabil sluch nepočuje už nič. Býva blízko Vás. Dakedy by sme Vás aj prišli pozrieť, zavoláme Vám aby sme sa spoznali, aby ste ma videli aj sestru. Bližšie uvediem takto: Môj otec čo mal otca mal dve hluchonemé sestry a my sme to zdedili po nich. Nevedeli sme o tom, až ked sme sa narodili. Je to karma? Máme to viesť týmto životom? Ja som síce s tým už vyrovnaná, ale v duši cítim, že ešte nie je niečo v poriadku. Snažili sme sa vychodiť školy. Ja som bola medzi normálnymi žiakmi študentmi, pomáhali mi, radili, všetko možné. Manžel je počujúci, syn tiež, aj sestra má počujúceho manžela čomu sa veľmi teším, lebo inak by to bolo asi horšie. Rodičia počujú, aj mužoví aj moji, aj môj syn a aj moja najstaršia sestra, tá má zase geneticky ťažkú bioptriu z matkinej strany a my s najmladšou sestrou po ockovej. Škoda že to máme takto aj keď sme v živote dosť nadané, aktívne, zvedavé a vieme pekne rozprávať, písať, čítať. Všetko čo moja maminka do toho vložila, všetko to úsilie. Ja som to Laurika cítila takto, aby som Vám to napísala. Stiahla som si aj vašu modlitbu pre slabnúce ucho, tak ma to ako tak trošku podporí, ale asi nebude možné, aby som sa uzdravila úplne. Som veľmi rada, že Vám môžem napísať, pekný deň Vám želám aj vašemu manželíkovi a odýchnite si od všetkej práce pre nás. Veď robíte viac než dosť a ľudia sú odporní podaktorí. Je ich viac a ubližujú nevinným, ja to dobre poznám, krásny požehnaný piatok želám s pozdravom Mária.
Už neviem ako ďalej, verím v Boha a vo Svätých ...
Dobrý deň prajem ..
Máte krásnu stránku, zablúdila som sem skôr už zo zúfalstva ..
Už neviem ako ďalej, verím v Boha a vo Svätých ... Celý život sa snažím robiť dobro, samozrejme aj ja som urobila zlé rozhodnutia a preto teraz pykám a už nevládzem, kvôli mne trpí celá moja rodina.. Neviem ako dostať do svojho života peniaze, modlím sa, prosím a ďakujem za všetko.
Ďakujem Lenka
Lekári dodnes nezistili, čo mojej dcére vlastne je.
Dobrý večer pani Laura. Neviem ani kde mám začať. Mám 12 ročnú dcérku, ktorej sa pred dvoma rokmi objavila ako keby vyrážka na stehne. Odvtedy prešli dva roky a lekári dodnes nezistili, čo jej vlastne je. Celé ruky a nohy má tými vredmi vysypané, vybrala hormonálnu liečbu, hneď nato jej nasadili metotrexat, ktorý v pondelok po 9 mesiacoch ukončila bez úspechu. Za týždeň sa jej Celeste ruka vyslala. Prešli sme všetkými možnými vyšetreniami vrátane onkológie a všetko je v poriadku. Dvakrát jej vyrezávali vzorku, ale nič nezistili. Je to že vraj autoimúnne ochorenie, nazvali ho lymfomatoidna papuloza. Navštívila som aj exorcistu, ale vôbec žiadna zmena. Neviete mi prosím poradiť? Ďakujem Vám.
Mám pocit, že sa neviem pohnúť z vlastného miesta a je to ozaj depresívne.
Dobrý deň prajem pani Laura.
Chcel som sa Vás opýtať či sa treba k Vam objednať, ak by som chcel vedieť po akej životnej ceste sa mám uberať, aký je ten správny smer ..Lebo neviem, či sa uberám správnou cestou, nakoľko pomaly fungujem len na myšlienkach a vymyslených predstavách. Prácu ktorú vykonávam (nábytkový stolár) sa mi ozaj páči a veľmi rád by som v budúcnosti zariaďoval interiéry alebo stavial malé montované domy podľa vlastných návrhov ...no sú chvíle, kedy sa mi práca doslova hnusí a mám k nej odpor..pomaly žijem len vo svojich snoch, no niekedy mám pocit, že sa neviem pohnúť z vlastného miesta a je to ozaj depresívne. Nechcem Vás otravovať takými otázkami, nakoľko máte toho určite strašne veľa, len by som chcel vedieť, či sa mám k Vám objednať ak by som chcel poprosiť o radu od pána Boha, lebo mám ozaj pocit ako keby som blúdil stále v jednom kruhu...
Za odpoveď Vám vopred ďakujem a prajem Vám pekný deň pani Laura
s pozdravom Marek
Máme s priateľom neustále konflikty, hlavne kvôli mojim dvom dcérkam z prvého manželstva.
Dobrý deň pani Laura,
Máme s priateľom neustále konflikty, hlavne kvôli mojim dvom dcérkam z prvého manželstva. Priateľ je výbušný, prísny. Jeho výchova je podľa mňa dosť prísna. Všetko rieši s takou zlosťou, stále ich okrikuje buďte ticho, jeho prvé slová, keď príde z práce sú - upracte si a poslúchajte. A toto je stále dookola. Je to sama buzerácia. Naviac keď niečo povie, neviem, či si to o chvíľku nepamätá, ale poprie to, že to povedal, aj keď ja som to počula, robí zo mňa paranoidnú, že už si hrozne vymýšľam, dáva za vinu všetko mne. Viem, že s bývalou priateľkou mal tiež taký vzťah, dokonca viem, že ju dvakrát udrel. No on to popiera, že to neurobil. Ponižoval ju, buzeroval....Ja som v siedmom mesiaci tehotenstva, čakáme spolu dieťatko. Keby sme ho spolu nečakali, určite by som sa s ním rozišla. No takto neviem, ako ďalej. Neviem, čo mám robiť. Keď som zistila, že som tehotná, posielal ma na potrat. No Viem, že Boh nám požehnal dieťa, lebo je to jeho vôľa. Ale ja psychicky pri ňom už nevládzem a nechcem aby trpeli aj moje dve dcérky. Stále mi vykríka, že za dobrotu na žobrotu, vidí sa ako najlepší chlap, lebo sa akože stará o dve cudzie deti. No pod stromček im kúpil ponožky, pritom zarába celkom dosť. Nepýtam nič od neho, bolo obdobie, keď som musela predať svoje topánky, knihy, aby som mala zopár eur na stravu. Lebo keď som mu povedala, že mi to nevychádza, tak bol ticho, nepodporil ma, že veď urobí nákup. No aspoň toto sa zmenilo. Moc mi v domácnosti nepomáha, snažím sa o všetko starať sama. Včera sme mali výmenu názorov, stále nadával na moje dcérky, že aké sú a pritom sa správajú ako ostatné deti z okolia. Povedal, že keby oni neboli, že by sme mali kľudný vzťah. No ja viem, že s jeho expriateľkou deti nemali a správal sa rovnako. Už mi nemal čo vyčítať, tak sa mi vyčítal, že to neni normálne, keď si vytláčam vyrážky, že sa každé ráno vážim na váhe...že keď spínam stále ruky a modlím sa, že či si myslím, že budem svätá.....Už naozaj neviem ako ďalej. Večer odišiel do práce na nočnú a nevrátil sa domov, zrejme šiel spať k svojej mame. Čo by ste robili vy na mojom mieste? Alebo čo by ste poradili svojej dcérke? Ďakujem veľmi pekne.
A Boh mi začal dávať odpovede a znamenia. A tak som uverila v Boha.
Dobrý deň Vám prajem.
Čítam si Vaše stránky a plačem nad tým všetkým...
Chcela by som, aby pani Laura videla úplne do mojej duše, každú moju povýšenosť aj poníženosť, každú moju myšlienku, každý môj skutok. Aby mi mohla povedať pravdivo, kadiaľ vedie cesta..... mala som pocit, že ma Boh vedie, stále som napriek všetkému tomu tŕniu na zemi, išla som a pôjdem za ním... Cesta ma priviedla cez veľké fyzické, psychické, životné trápenia k Bohu. Priamo k nemu. Cez Ježiša. (aspoň si myslím). Lebo ja už nič neviem ... chcem žiť v strede, rovnováhe, ale nejako sa mi nedarí...tie útoky sú veľmi silné ....
Píšem Vám v emočnom rozpoložení, plačem pri tom ako stratené dieťa, nikdy som nebrala žiadne opiáty a podobné veci, som stále plne pri zmysloch. Aj keď niekedy pre bežných ľudí moje príbehy ktoré som zažila môžu vyzerať ako keby som fetovala. Myslela som si, že mám v tom všetkom jasno. Že trpezlivosťou a múdrosťou, za pomoci Boha to všetko postupne zvládnem. Ale už to nezvládam.
Zvládla som tyraniu ..... ale nezvládam to, keď vidím ako sa mi deti prepadajú. Starší syn je už ako keby napoly živý, napoly mŕtvy. Agresia. Objavili sme, že trpí Aspergerovým syndrómom, nemá to potvrdene lekármi, ale jeho prejavy sú také. Nie je hlúpy, len chybnou výchovou a mojou hlúposťou a vtedy nevierou v Boha, sa udiali tak vážne poškodenia. Citového formátu. Som za to vinovatá, ale neviem nijako svoju vinu odčiniť. U druhého syna je tiež problém, ktorý narastie ak sa niečo nezačne meniť.
Trošku o mne, ak máte čas čítať. Ja sa Vám za Váš čas budem snažiť nejako Vám revanšovať, pomôcť ak budem vedieť ako. Nie preto, aby som sa akože necítila dlžná, ale preto, že cítim, že sa Vám mám odvďačiť za to, že nachádzam u Vás isté útočisko ... (jaj aké ťažké slovo) ale neviem to inak pomenovať. Myslela som si, že ma Boh povedie, ako ma viedol doteraz. Ale už cítim, ako sa vzďaľujem od Boha a neviem už veci riešiť v pokoji a kľude a vyrovnanosti. Som ako postrelený zajac, pobehujúc splašene v klietke ... prestávam počuť Boží hlas ...
Mama nemilovala otca. Otec pil. Babka, jeho mama, volali ju bosorka. Modlila sa síce, ale robila zákerné veci. Ešte s prababkou, keď mama bola so mnou tehotná, mame prikazovali aby ani nepozerala televízor, aby dieťa bolo chránené od vplyvov. Babka ma od detstva huckala proti mame. Chcela ma na svoju stranu. Možno naozaj bola bosorka a chcela ma použiť na "svoje účely“. Ja som bola ale iné dieťa. Nič som nechcela. Nič som nežiadala, po ničom som netúžila. Len po odpovediach na podstatu života. A po tom, aby som bola rýchlo stará. Od prvého vnemu som rozmýšľala, prečo som sa narodila a prečo žijem. Neverila som v TOHO ich Boha, v ktorého verili ľudia v dedine. Odmietala som veriť v Boha ako niečo podradné a falošné. Chránila som deti (brata a sestru) a mamu pred otcom keď bol opitý. Nebol zlý, ale opitá hlava je hlúpa hlava. Bol to dobrák od kosti. Nešťastný človek. Aj mama bola dobrý človek. Pomáhali obaja ľudom ako sa dalo, ale boli nešťastní celý svoj život. Ja som od malička pracovala a starala sa ako keby o celý svet. Neviem o tom, že by som mala nejaké detstvo. Narodila som sa ako keby už rovno stará a dospelá. Aj tak som rozmýšľala. Úplne inak ako ostatní ľudia. ..chcela som od malička umrieť, aby som išla "domov". Chcela som žiť tak, aby som sa už nikdy nemusela narodiť. Bola to moja najväčšia túžba a môj cieľ. Žiť tak čisto a tak pravdivo, aby som už nemusela absolvovať tento "cirkus". Za každú cenu. Inej cesty pre mňa niet. Len sa snažiť priblížiť k Bohu a slúžiť Bohu ako je najviac možné pri mojich schopnostiach a danostiach.
Potom som ušla do Bratislavy. Stretla som tu manžela. A nastalo peklo na zemi aké je možné. Žili sme bez vody, teplej vody, plynu, tepla. Pretože náš byt kúpil jeden podnikateľ a terorizoval nás. Manžel bol voči mne a deťom agresívny, vulgárny. Chránila som deti tak, že sama som im ubližovala, aby im on neublížil ešte viacej. Strácala som zdravý rozum. Tak som sa potlačila, že až do korienkov vlasov, ostala som plešatá. Ekzémy, bolesti, dlhé roky krvácajúce rany. To všetko ma malo prinútiť úprimne kľaknúť na kolená a po prosit skutočného Boha o pomoc. Až keď išlo o život syna, kľakla som a prosila som o pomoc niečo, v čo som ani neverila. A Boh mi začal dávať odpovede a znamenia. A tak som uverila v Boha. Ďakujem za všetko trápenie, za všetko čo ma priviedlo k Bohu. Ale zostal pocit veľkej viny, čo som dopustila a sama páchala na deťoch. Aj keď som sa snažila im pomáhať, učiť ich aby pomáhali iným, nemala som na nich čas. Pracovala som od rána do noci, len aby sme nejako prežili, bojovala som o každý deň života. Bola som v obrovskom tlaku. Ako keby na mňa naraz dopadlo 7 Božích rán. 7 úderov ... ktoré trvali roky. ... naučila som sa, dúfam, pri tých ranách pokore. ... ale nič to ne...
Čo žiada Boh odo mňa?
Pán Vám žehnaj pani Laura, trápi ma moja neschopnosť a skazenosť, viem, že Boh obdaroval každého človeka darom, no neviem čo chce odo mňa môj Pán, moje myšlienky patria jemu, no moje srdce je úplne niekam inam, žijem dlhší čas v Anglicku, navštevujem kresťansky zbor ktorý sa nachádza 150km, čo je dosť ďaleko, ani neviem ako som vás našiel, ale viem, že je to Božia vôľa a chcel by som sa opýtať cez Vás, čo žiada Boh odo mňa, chcem byť jeho služobníkom, no neviem ako? Viem, že sa spýtať skrze Vás, volám sa Zdeno, prosím opýtajte sa jasne Pána čo chce, aby som preňho urobil.. Ďakujem za odpoveď, nech vás Pán žehná na každom kroku Vášho života....
Ako zabezpečiť, aby sa môj muž začal a chcel liečiť na závislosť na alkohole?
Prosím Vás, ako zabezpečiť, aby sa môj muž začal a chcel liečiť na závislosť na alkohole? Vyskúšala som už všetko, neviem, ako ďalej. Mám sa rozviesť, alebo ešte dúfať, že sa niečo zmení? Zatiaľ žiadne náznaky zmeny nie sú. Neviete poradiť nejaký spôsob motivácie. Manžel je málo komunikatívny, rodinu nemá žiadnu, iba mňa a naše 2 deti, v Boha neverí, nemá žiadnu reálnu autoritu. Obávam sa toho, že už to ja psychicky nezvládnem. Pred dvomi rokmi som už užívala antidepresíva pol roka, takže už viem, kde sú moje hranice. Ale riešenie nemám, ani pomoc od nikoho čakať nemôžem. Ďakujem.
Mám pocit že idem v živote nesprávnym smerom.
Dobrý deň pani Laura, dlho som sa vo svojej hlave pohrávala s myšlienkou vyhľadať nejakú dobrú vešticu/veštca, ale ak som aj niekoho našla a odhodlala sa za ním ísť tak som začala počúvať z rôznych strán skúsenosti a názory a čo počuli ľudia od druhých ľudí. Zhodou okolností sme včera boli navštíviť maminu tetu, ktorá veštila z kariet, začali sme sa baviť na tému duší a jej dcéra mi spomenula práve vás, tak si obzerám vaše stránky a aj nejaké hodnotenia bohužiaľ aj podhodnotenia, ale rozhodla som sa napísať, pretože mi povedala že ste fakt dobrá :), rada by som vedela niečo zo svojej budúcnosti, viem že možno recept na šťastný život nie je, ale vedieť možno trošku pozmeniť môj osud nie zmieriť sa alebo ako to napísať. Nečakám že mi vyložíte celý môj život a verím tomu, že máte omnoho vážnejšie situácie a problémy s ktorými sa vám ľudia zdôverujú, ale mám pocit že idem v živote nesprávnym smerom, nemám peniaze, ale bola by som nesmierne rada ak by ste mi poradila, zaujíma ma hlavne zdravie, vzťahy v rodine či idem dobrým smerom a ak sa dá aj či mám niekoho po svojom boku, hovorí sa že každý má pri sebe svojho anjela strážneho alebo nejakú dušu, snažím sa robiť veci tak aby som neskončila zle, ale táto spoločnosť ma do toho vťahuje. Za odpoveď vám vopred ďakujem, ostávam s pozdravom, s úctou Monika
Neviem či nás niekto preklial.
Dobrý deň p. Laura podnikám už 5 ty rok a obchod stále nejde ja už neviem či nás niekto preklial s manželkou sme nešťastní. Máme 3 deti dom na úver, ďalšie pôžičky na podnikanie, už sme v koncoch. Máme ukončiť podnikanie? Môžete poradiť?
Ďakujem pekne s úctou Rasťo s rodinou.
Pomaly to silnelo a skoro to zničilo celú našu rodinu.
Milá pani Laura! Touto cestou vás chcem poprosiť o modlitbu na odstránenie porobenia. Bola som u jednej pani a tá nám poradila, ale volala som s vašim manželom a povedal mi, že iba vy viete pomôcť a nik iný. Neviem čo vám k tomu je potrebné. Viete, ja nerozumiem, prečo ľudia niečo také spravia. Vraj to bolo spravené už skoro pred piatimi rokmi. Pomaly to silnelo a skoro to zničilo celú našu rodinu. Manželovi sa rad radom pridávali ochorenia a stále bol nervóznejší a nemohol už byť v kľude. Poraďte mi prosím, lebo máte vraj plno objednávok. Takže neviem, kedy by som sa k vám dostala. Prosím, ak to dokážete, pomôžte mi všetko zachrániť. Ďakujem vám, že v mene Boha viete čo robiť. Emília
Mám pocit akoby som nežila v svojom tele.
Dobrý deň prajem. Píšem vám lebo som už zúfalá...mám také psychické problémy že už neviem ani ako sa starať o seba, dieťa či manžela...beriem lieky už roky a nič mi nezaberá...veľmi sa pozorujem čo mi spôsobuje neskutočné pocity až pomätenia...každý deň plačem, beriem lieky na ukľudnenie a stále nič...mám pocit akoby som nežila v svojom tele a ľudia mi prídu úplne divní, ešte aj moje videnie je akoby som sa zbláznila a dokážem pozerať len akoby na jeden bod...som zúfalá...nechce sa mi takto ani žiť...a potrebujem žiť pre môjho synčeka...pomôžte mi prosím..Modlím sa každý deň ale asi to neviem keď to akosi nefunguje...kde robím chybu...nemám už síl....
