Pohreb a nevypočuté modlitby.

16.11.2015 02:14

Pohreb a nevypočuté modlitby.

Silvia Zandler | 16.11.2015

Milovaný Otec náš nebeský,ďakujem že si ma včera sprevádzal pri pohrebe a pomahal mi.Môjmu mužovi zomrel starý otec tento týždeň vo štvrtok a včera teda v sobotu už bol pohreb.Môj muž leži v nemocnici tak som šla sama.Na detičky mi dávala pozor moja dobrá kamarátka.Vedela som že pohreb bude cirkevný takže navšteva kostola bola v pláne.V kostole som už nebola ani nepamätám.Poprosila som Pána Boha nech sa nehnevá,on vie že moja duša patrí iba Jemu a že ho ľúbim.Pohreb bol taký aký si pamätám ešte z čias detstva keď niekto na dedine zomrel tak celá dedina išla na pohreb.A takto to bolo aj teraz,dedko bol statkár,uznavaný vo všetkých kruhoch kam chodieval.Veľký básnik.Ľudia ho poznali v širokom okolí.Tak bolo asi 150--200 ľudi.Dychovka hrala pred kostolom ako sa patrí,v podstate pekný pohreb.On si taký určite želal.Moje celé sústredenie patrilo Bohu,keď sa oni modlili zdravas maria ja som sa modlila Otčenaš,keď sa modlili verim v Boha,ja som sa modlila Očenaš a takto to išlo celú hodinu a pol.Bola som úplne prekvapená koľko veľa sa rozprávalo o Kristovi a cez Krista a Mariu.Niekedy padlo meno Boh ale vzapeti že len cez Krista sa dostanete k Bohu.Neviem či všetci boli veriaci čo boli v kostole ale väčšina áno.Tak 150 ľudí sa modlilo za dušu zomrelého k zomrelému Kristovi a Marii.Pre mňa to bol naozaj šok,toľko zbytočných slov,toľko nevypočutých modlitieb.Ale oni to nevedia,chudaci.Pani Laura ja vám naozaj ďakujem že ste mi otvorila oči a zachránila moju dušu.Aj som si tak pomyslela že či ten starý farár sam tomu verí.A ešte som sa pousmiala keď mu miništranti doniesli víno a vodu v tých takých malych kalíškoch,tak víno šup ho hneď cele dnu a z vody ak kvapka padla tak veľa.Ako dieťa som tieto veci vnímala celkom inak.Veď ako dieťa ešte písať čítať som nevedela,ale v kostole skoro všetky modlitby.Koľko krát s farárom sme zajedno rozprávali,ale mi deti len tak perami čo sme vedeli všetko naspamäť.A ešte sme na to aj pyšní boli.Ale čo bolo ešte zaujímavé na omši..keď sa dávalo prijmanie alebo oblátka,tak boli iba miništranti a z ľudí iba asi 20-30 ak vôbec,lebo ku farárovi nik neprišiel ale na strane dávala aj jedna mníška oblátku a bola rýchlo hotová.Otecko nebeský ťažko sa mi hľadajú slova ako Ti vyjadriť svoju vďaku za tak veľký dar ako je táto Božia stránka a všetko v nej. Otče Bože láskavý zmiluj sa nad nami hriešnikmi.

 

SOBÁŠ A POHREB.

Laura | 10.05.2013

Informácie o tejto téme som dostala od nášho láskavého Pána Boha už dávno. Preto že sú to informácie veľmi silné pre mnohých ľudí najmä tých, čo sú príliš naviazaní na cirkev a pre cirkev samu, nedovolila som si do tohoto článku vkladať svoje vlastné myšlienky. Boh je v svojich odkazoch pre ľudstvo sám o sebe autentický a v pravde neomylný a On sám najlepšie vie, čo a akým slovom nám chce odkázať. Preto nasledujúce riadky nie sú mojou mysľou vytvorené, ale ako aj v prípade liečebných procedúr pre chorých ľudí sú diktované samotným Bohom. Ja som ich zachytila svojim vnútorným sluchom a slovo po slove zapísala na papier.      

Odkaz od Boha:

Bude Bohom prísnosťou spravodlivou Božou potrestaný každý ten cirkevný hodnostár v ktorého prisvojenej moci absolútnej spája svojim požehnaním ich vzťahu duševný zväzok pred oltárom do ktorého svätosti odosiela dušiam nevinným len samé lživosti do ktorých slovných spojení preberá ako ich žehnateľa Boha ktorého spravodlivého trestu sa už v tejto dobe všetky duše cirkevných potentátov boja lebo vedia nakoľko svoje lži zapečatili do ukážky slov Božej pravdy čo pravdou ani najmenšou neni veď Boh ani jednému cirkevnému hodnostárovi papier s cirkevnými nadiktovanými postulátmi do činenia sobášov a pohrebných rituálov do rúk nevložil a oni sami bez vôle Božej za Božím chrbtom odklepli svoju právoplatnú moc sami v svojich postoch sebe nadelenú a označili ju za pravdu Božiu.
Krikom svojeho Božieho hnevu nad neprávoplatnou cirkevnou mocou pred svojim Božím pohľadom zastavujem týmto slovom odkázaným cez dieťa moje Lauru všetky tie duše napĺňajúce do svojej duševnej spokojnosti cirkevné sobáše pečatené klamlivými cirkevnými obradmi, aby svoj oddávajúci túžobný krok smerovali radšej do úradnej pečatnej moci, v ktorej slovách netienia pravdu Boha za svoj mocenský postulát ale skôr štátny, čo sa pre žiadnu dušu nestáva nebezpečenstvom zaťaženia karmy nesprávnym životným smerovaním.
Do Božieho žehnania dostáva sám Boh každý duševný vzťah nepotrebujúc žiadneho cirkevného falošného hlásateľa k svojim mocenským Božím právam a celkom postačujúci do naplnenosti žehnanej Božej vôle každému duševnému sobášny akt žiadajúcemu zväzku bude žiadať slovným prejavom vzájomne jedna duša pred druhou Boha o žehnanosť ich spoločnému žitiu v láske celoživotnej vzájomnej čo dostanú od Boha naplnené okamžite ak vnútorné ich pohnútky do tohoto vzťahu sa nesú úprimné a nie falošné za cieľom trápenia druhej do zväzku vstupujúcej duše. Kupujte si vy všetky duše svojou snahou lásku Boha a nie falošné slová cirkevnej nedotknuteľnej moci veď najsilnejší zdroj cirkevnej skazy sa nazýva Vatikán ktorého chod riadi sám satan zvaný pekelný kráľ !!! 

Ku potrebnosti cirkevných pohrebov sa Boh vzďaľuje od ich napĺňanosti svojou Božou vôľou nakoľko ani jeden takýto cirkevný obrad neni žehnaný Bohom preto lebo slová v pohrebných rituáloch sa nesú farizejstvo a modlárstvo ich cirkevnou snahou zvyšovať nosný pilier svojej moci a telom človek zomretý ak zomiera duševným spojením s Bohom vždy je do Božieho kráľovstva pustený a vítaný v chráme Jeho nebeskom.

Do láskavej Bohom odoslanej tejto Božej odpovede bolo toto jej odkázané Božie slovo dušou Laury do prijatého písma tohoto duševného odkazu zachytené bez schybenia zápisom všetkých slov správne jej duševným príjmom. Amen.

 

K tejto téme chcem ešte napísať jeden konkrétny prípad z mnohých:

V minulosti ma navštívil muž  ktorý bol veriaci, ale dosť dbal na cirkevné obrady a postuláty. Okrem iného ho trápila aj skutočnosť, že bol sobášený v kostole cirkevným obradom. Krátko po sobáši zistil, že s manželkou si vôbec nerozumie, láska z ich vzťahu sa načisto vytratila. Keďže sa sobášil v kostole a cirkev tvrdí „ čo Boh spojil človek nerozdelí“  bál sa rozviesť, aby neporušil cirkevný zákon. Po čase sa ale aj tak rozviedol úradným rozhodnutím, lebo ich spoločné súžitie bolo neznesiteľné presahujúce až do vzájomného ich trápenia. Mal z toho veľkú duševnú dilemu a výčitky svedomia. Ja som mu od nášho láskavého Boha prijala pomoc a vysvetlenie na toto jeho duševné trápenie a výčitky svedomia ktoré znelo približne takto: Boh nežehná zväzok z ktorého láska vyprchala, poprípade ju vystriedala nenávisť a zloba. V takomto prípade sám Boh odporúča ľuďom rozchod aby sa vzájomným spolužitím bez lásky netrápili a mohli si obidvaja po rozchode nájsť lásku inú, alebo ich vlastným rozhodnutím ostať sami, čo je vždy pre ich obe duše lepšie ako žiť spolu v nenávisti a bez lásky. Toto cirkev popiera pod hrozbou smrteľného hriechu, čo podľa Boha nie je pravda a týmto straší ľudí, čím ich doslova núti žiť v hriechu, nenávisti, nevere a vzájomnej zlobe jedného k druhému. A toto je podľa Boha hriech a za to všetko je zodpovedná cirkev so svojimi falošnými postulátmi !!!
BOH SÁM JE LÁSKA A PRETO IBA LÁSKU ŽEHNÁ. ZLOBU A NESÚLAD DUŠÍ ZAVRHUJE !!!

 

RE: Helena Šadláková | 1.06.2015

Presne to tak cítim, nikdy som nechápala, keď sa rozvedená žena nemohla sobášiť v kostole, ale vdova áno. Pritom sa hovorí ako v nebi tak i na zemi, veď keď žena umrie, je v nebi s oboma manželmi, tu nemôže a tam môže, veď je to na hlavu postavene. Obyčajný rozum nepustí, manželia sa trápia v manželstve, vysávajú život zo seba nenávisťou a pritom môžu každý niekde inde s iným partnerom žiť v láske a pokoji. Sama som rozvedená, manžel si našiel inú a to sme sa z lásky brali. Mali sme si dať to čo sme si mali dať a každý sme šli svojou cestou, obaja sme šťastie inde našli. Človek musí odpustiť a ísť ďalej, aj keď je to ťažké ale ubližuje len sám sebe a nikomu inému, sme tu sami za seba a Pán Boh mu pošle do cesty toho správneho, pokiaľ túžime a prosíme a máme sa karmicky navzájom čo to naučiť, neplakať keď nastane čas odísť ale poďakovať za všetko, čo sme sa mohli naučiť aj za tú bolesť čo cítime, tým sa posúvame len ďalej. Pán Boh žehná pravému citu a ten musí byť úprimný z oboch strán a pokiaľ je úprimný, žiadna životná skúška ho nerozdelí, ale zreje a utužuje sa,....Na pohreboch neplačem tak, veď sa človek domov vracia, škoda že v kostoloch nepripúšťajú reinkarnáciu a karmu, ľuďom by sa ináč na život a smrť pozeralo, dúfam že sa to zmení a každý srdcom hľadajúci človek nájde správnu cestu a pravdu v svojom živote, len treba hľadať a nedať sa manipulovať ľuďmi.....

RE: Silvia | 16.11.2015

Ďakujem pani Laura, ten odkaz od Pana Boha o sobaši a pohrebe som raz čítala,ale som na to úplne zabudla.Ďakujem že ste ho sem vložili.Nejako mi nejde pochopiť keď cirkevný hodnostary vedia že hlásajú nepravdu a tym pachaju na nevinných dušiach hriech,neboja sa Pána Boha?Možno veľa z ních čo vstupujú do tohto postu určite na začiatku horlivo veria že budu pre Pána Boha pravou rukou.Ale tí čo poznajú pravdu a aj tak to ďalej robia,to si neviem vysvetliť.Ako môžu ďalej hlásať takú nepravdu?A tváriť sa pritom že je všetko v poriadku.Bez chrbtovej kosti su,ako sa hovorí.