Nevzdám to.

12.05.2020 10:49

Nevzdám to.

Peter T. | 22.04.2015

Je mi to ľúto. Znovu sa plazím po zemi a satanskému hajzlovi sa pozerám rovno do tváre. Škerí sa mi, ako ľahko ma dostáva cez moju zbabelosť a samoľúbosť. Tá hanba, ktorú cítim v svojej duši je niekedy neznesiteľná. Znovu som škaredo zhrešil, ublížil som svojej manželke, svojim deťom, no najviac som ublížil sebe svojou zbabelosťou, svojim strachom, svojou večnou neistotou. Úplne som zlyhal v Božích skúškach. Boh Otec si ma len trošku precvičil a ukázal mi aký som slaboch. Aspoň sa už nezamýšľam prečo to robí, viem že je to to, čo On chce. Hrozne to však bolí. Cítim sa taký ponížený, odstrčený ako prašivý pes. Cítim na sebe, ako sa vo mne Boh Otec sklamal. Ako mi veril a ja som ani len svoj úbohý maličký post neuniesol. Svoju malú úlohu a nielen to, ja som svoje zlyhanie ešte zdupľoval ďalšími ťažkými hriechmi zápisom do môjho zoznamu. Cítim sa ako vyhnanec, čo stojí na hranici domova a cudziny. Stojí, díva sa domov, ale cudzina ho pohlcuje a vťahuje do bahna, z ktorého len nedávno vyšiel. A plače za domovom.... plače nad sebou, nad svojou slabosťou. Chvíľu prosí o pomoc, chvíľu zúri, päsťami rozbíja prašnú zem, na ktorej leží a keď je úplne vysilený, obloha a pohľad na ňu, je ako spomienka na domov. Domov, ktorý nikdy nemal, ktorý len na chvíľu zazrel a nechce sa tej spomienky vzdať. Nevzdám to pani Laura. Nevzdám to, nech to trvá akokoľvek dlho. To Vám sľubujem.

Bože, zmiluj sa nado mnou a neopusť ma....prosím. Otče Ty vieš, Ty vieš.... Ty poznáš všetky moje bolesti, moje sklamania, moje rany a jazvy, ktoré si z detstva, mladosti aj dospelosti nesiem v svojom srdci, hlboko ukryté v svojej duši. K nim som si pridal všetky tie hriechy a aby toho nebolo málo, zradil som to najdrahšie, najcennejšie...Teba Otče. Moje dni sú len v Tvojich rukách. Odvaha, sila a statočnosť je to, čo som nikdy nemal, láska zostala ubitá niekde v nedohľadne, vytrvalosť mi dochádza. A nádej, nezlomnosť, to je to posledné čo mi zostalo. Odpusť mi to všetko, zmiluj sa nado mnou hriešnym Otče Bože. Je mi to všetko tak strašne ľúto.

 

Komentáre:

  1. miro | 14.04.2015

    To je tak nádherne napísané, držím palce, neviem kto ste, ale buďte silný, nevzdávajte sa nikdy...nikdy!

  2. Katka | 15.04.2015

    Dobrý deň. Pripájam sa k Mirovi, že je to nádherne napísané! Pri čítaní Vášho príspevku som sa rozplakala, ako krásne ste to napísali, že to nevzdáte, nech to trvá akokoľvek dlho!

  3. Kvetena | 23.04.2015

    Krásne napísané, poplakala som si a viem o čom píšem, ale aj keď sa to niekedy zdá že je to ťažké a ďalej sa ísť nedá, že je toho moc, príde tá úžasná sila, ktorá nás zdvihne hore a pomáha nám na ceste životom. Je to náš Jediný milovaný a milujúci BOH. KRÁSNY DEŇ.

Kontakt