Nemôžem nájsť smer v svojom živote, cítim sa dezorientovaný a uväznený v životnom bludisku.
Nemôžem nájsť smer v svojom živote, cítim sa dezorientovaný a uväznený v životnom bludisku.
Fero 28.ročný
Toľko by som v svojom živote toho chcel naplniť a nestíham. Nech sa snažím akokoľvek mám pocit, že za mnou nič nie je vidieť ako úspešnosť mojich snáh. Nemôžem nájsť smer v svojom živote, cítim sa dezorientovaný a uväznený v životnom bludisku. Čím viac chcem v svojom živote dokázať, tým menej ukázaných výsledkov je za mnou vidno. Prečo Otče Bože je to tak, kde robím chybu?
Božia odpoveď:
Stalo sa stratené šťastie tohoto človeka ukázané ako hlavná príčina svojej dezorientácie, ktorou sa stáva život jeho bludiskom tápaním neistotou, lebo sa stáva životu veľmi opatrný do každého rozhodnutia ktoré musí učiniť a nevie či bude správne. Stáva sa každým riešeným problémom tak zaťažovaný, že okamihom stráca pevnú pôdu pod nohami, lebo sa stáva presvedčený dušou o nie správnosti rozhodnutia, ktoré musel učiniť a trápi sa svojimi problémami všetkými tak silno, že sa jeho mozgové centrum začína preťažovať ako keď sa človek bez ochrany dotkne vysokého napätia a zhorieť telo jeho môže. Tak takto reaguje jeho mozgový potenciál silou napätia a preťaženia duševnej záťaže, ktorou denne podstupuje a svoje rozhodnutia sa snaží vždy včas a správne vyriešiť. Keď sa do bolesti duše dostáva veľkej, stápať sa začínajú jeho mozgové bunky a trápením sa začínajú zastavovať svojou funkciou na plný výkon a reagujú spomalene, aby tok jeho myšlienok nespokojných so životom nezasiahol mozog a nepoškodil ho. Toto je príčinou jeho bludného kruhu, z ktorého sa nemôže vyslobodiť, lebo sa život jeho uberá strašne rýchlym tempom ktorým chce zvládnuť všetko, čo by v svojom veku už mal mať zvládnuté ale jeho predstavy sa snom vytúženým nenaplnili a preto sa snaží žiť svoj život ešte intenzívnejšie a ešte viac snahy vynakladá do všetkého, čo spraviť musí preto aby nezaostával v niečom za ľuďmi, ktorí vek jeho blízky dosiahli. Toto tempo ale duša prestala zvládať, lebo sa všetky jeho nesplnené túžby a neúspechy začali hromadiť v jej hĺbke a tak sa zaťažila, že slobodu strácať začala. Svoje preťaženie duša ukazuje týmito pocitmi neistoty a nepevného rozhodovania, čo riadi mozog ktorý duši takto odľahčuje spomalenými funkciami do reakcie jeho duše na problémy, ktoré nedokáže zvládnuť a toto sa ukazuje jeho cíteným chaosom v živote, keď sa stráca sám utápaný v bolesti z problémov, ktoré mozog jeho podvedomiu spomalenými reakciami neustále posiela a premieta ich do jeho nespokojnosti. Tento človek sa stal sám silou každodenných starostí a problémov obeťou vlastnej prepracovanosti s následnou stratou ponímania krutosti života aby sa nezastavila jeho činnosť mozgového spracovania informácií do takej miery, že by nebol schopný normálneho ľudského života. Stať sa svojim životom viac spokojnejší musí a snažiť sa ho nebrať tak nespravodlivý a ťažký, lebo sa silou jeho nespokojnosti stápa duša jeho do straty slobody a stať sa do budúcnosti choroba jeho telu priblížená môže, ktorou sa telo stane duši preťaženej odľahčovateľom. Božie odoslané slovo bolo správnosťou zapísané Lauriným duševným príjmom. Amen.
