Našla som Ťa v srdci Bože a objavila lásku k Tebe.

13.06.2015 22:23

Našla som Ťa v srdci Bože a objavila lásku k Tebe.

Dominika Č. | 13.06.2015

Ahojte milí čitatelia, porozprávam vám môj príbeh, ktorý bude asi dlhý, pretože keď ja začnem písať, tak sa neviem zastaviť, no možno vás bude zaujímať, možno sa budete s ním vedieť stotožniť. Tento príbeh je o prestrašných hrozných a nikdy nezabudnuteľných 2 a pol rokoch, ktoré som prežila v kliatbe. Ani neviem kde mám začať, pretože život si už aj predtým robil so mnou čo chcel, mala som rôzne zdravotné problémy a prekážky v živote, ktoré ma skoro život stáli. Lenže.. ozajstné peklo a boj o život sa začal, keď ma jedna žena prekliala. Poviem vám ta kliatba bola tak silná a agresívna, že ma každým dňom z vnútra zožierala, zožierala ako kyselina, stále viac a viac. Začalo to tým, že sa mi točila hlava, neskôr prišiel na mňa prvý silný panický záchvat, stŕplo mi celé telo, srdce som si prestala cítiť a prestala som okolo vnímať, tak som utekala ku susede a prosila o pomoc, aby mi zavolala sanitku, bola som sama doma, nevedela som už ani rozprávať, čo mi stvrdla celá sánka, moje telo ostalo biele, chytili ma triašky a pery.. tie už boli celé modré.. cítila som, že to nemusí dopadnúť šťastným koncom, ale Boh stál pri mne a podržal ma, podržal ma ďalšie dva roky v ktorých som mávala jeden silný záchvat za druhým, niekoľké trvali aj cez 2 hodiny. Plakala a trápila som sa každý deň, bola som unavená, vyčerpaná, cítila som sa bezmocne, mala som zo všetkého strach. Celé dva roky som len v posteli ležala, nemohla som nikam ísť, nič som nevládala robiť. Samozrejme boli aj dní, v ktorých som to bola opäť ja, ale tých bolo len veľmi málo. Nedokázala som ísť medzi ľudí, jediné čo som dokázala, je ležať v posteli v rôznych bolestiach a závratoch. Taktiež som pochodila rôznych liečiteľov, no poznáte to, že keď vám pomôžu, tak len na chvíľu a keď nie, tak vás aspoň oberú o peknú sumu peňazí. Ich to nezaujíma ako sa cítite, či ešte vôbec zvládnete stáť na nohách. No jedného dňa Boh vyslyšal prosby, plné bolesti a trápenia a smeroval kroky mojej mami k pani Laure. Dostala som termín aj liečbu na odklínanie, v ktorej som neuspela, dostala som ďalšiu šancu, taktiež som neuspela. Chyba bola v tom, že som nemilovala Boha celým mojim srdcom. Všetko to prišlo tak rýchlo, nestihla som všetko spracovať a pochopiť. Bola som veriaca a verila som, že Boh existuje, ale nestačilo len veriť, tam išlo o cit a niečo vyššie, čo som predtým nikdy necítila. Tak som sa vzdialila od pani Laury a môj zdravotný stav sa stále len zhoršoval. Jedného dňa prišiel na mňa taký záchvat, že som už doslova odchádzala, už som nič necítila, všetko mi tŕplo, začala som blednúť, telo bolo čoraz studenšie. Obaja rodičia ronili slzy a prosili pánbožka, aby ma zachránil. A v tom mi matka položila svoju ruku na moje srdce, z ktorej vyšiel taký silný impulz, že elektrické šoky boli oproti tomu nič. Boh mi zachránil život! Odvtedy mi to narušilo psychiku, no ja som neprestala veriť, začala som sa každý deň modliť k Bohu, či už na kolenách prosiaca alebo v slzách utopená. Nechcela som žiadnu odbornú pomoc ani som už nechcela vidieť žiadnych liečiteľov, ktorí sú posadnutí zlými silami a mocou. Hlboko v mojom srdci som cítila, že jedného dňa, keď si to zaslúžim ma náš pánbožko z toho utrpenia vyslobodí. Zmierila som sa s tým, že to môže trvať týždne, mesiace, či už roky. Začala som sa nebáť a priať to všetko, čo ma ničilo, oľutovala som svoje chyby, veľmi ma všetko mrzelo. Neraz som plakala pri Laurinej stránke, čítala som Božiu pravdu a uvedomovala som si, o aký dar som vtedy prišla, keď som schybila. No zmenilo ma to veľmi, stala som sa iným človekom. Dlho som hľadala cestu, už od mladého veku som bola iná, len som sa nechala ovplyvňovať zlými ľuďmi. Moja viera a láska k Bohu začala každým dňom rásť a tak prišiel jednu noc jeden krásny sen s Bohom, ktorý mi odkázal, že keď si to zaslúžim, tak ma uzdraví a zbaví kliatby. Videla som dom pani Laury, no nepustila ma ďalej jedna dlhá biela čiara. Bola to pre mňa veľká česť a vedela som, že som na správnej ceste. A o pár týždňov na to som napísala veľkú vďaku pani Laure, že ma naučila milovať Boha. Nedalo mi Vám nenapísať pani Laura. Prijali ma a dostala som opäť pomoc od Boha. Tento krát som urobila všetko správne a odkliala som sa. Odkliala! Neviete si predstaviť ako to so mnou pohlo. Tak ako som každý deň od bolesti na duši ronila deň i noc slzy, tak ich teraz roním od šťastia a vďaky. Ďakujem Ti z celého srdca pánbožko môj. Hľadala som cestu, hľadala som niečo vyššie, nevediac vlastne ani čo a potom to prišlo. Našla som Teba Bože, našla som Ťa v mojom srdci, všade okolo, objavila som lásku k Tebe. Je to tak krásne neopísateľný nádherný cit, že mi teraz, ako to píšem, tečú slzy. Plačem od šťastia, ďakujem, že sa môžem znovu zo života tešiť, že si mi Bože poslal do najťažšieho obdobia môjho priateľa, ktorý to so mnou vydržal, ďakujem za rodičov a za všetko čo mám. Napĺňam teraz liečbu na psychiku, ktorú musím celý jeden rok odčiniť. Začalo sa mi pomaly dariť, mala som mať pôvodne dnes pracovný pohovor, no včera som si zlomila ...

 

  • Tomáš | 14.06.2015

    Dominika je to naozaj úcty hodné, že i po toľkých zlyhaniach ste dokázali ísť zase od nuly a svoju chybu si uvedomiť a dostať sa niekde ďalej, mnohí ľudia by to vzdali, pretože je to pre nich ľahšie. Ako sa to deje, zanevreli by na všetko a čakali by len na smrť zarmútení v nenávisti. Toto je opäť, len jeden z mnohých prípadov, kde sa liečba nepodarila zlyhaním ľudského faktora. No vy ste si bola schopná vinu pripustiť a čo je hlavné poučiť sa z nej. Pre veľa nepoučiteľných hlupákov je oveľa jednoduchšie zvaliť vinu za všetko čo sa im nepodarilo a nepozdáva na BOH-a a pani Lauru. Takí si určite pomoc nezaslúžia. Pretože kto túto Božiu stránku aspoň niekedy číta, už dávno z jej príspevkov musel pochopiť, že pomoc u Pani Laury našiel každý, kto bol schopný vyjadriť úprimnú lásku a pokoru BOH-u, tak isto aj svojimi skutkami uskutočniť liečbu a aspoň náznaky snahy do zmeny byť lepším človekom, pochopiteľne to čom som nasral za 5 rokov, nevyupratujem behom hodiny. A práve v tomto sa Laura stáva rozdielnou spomedzi toho kvanta liečiteľov, šarlatánov a vôbec ľudí. Okašle Vaše peniaze, ak nepestujete v sebe semeno lásky k BOH-u a ste prehnitým človekom. Pre toto ju mnohé prehnité duše bezdôvodne nenávidia. Nebojí sa ukázať Vám duševné schybenia s tým myslením, čo keď už ku mne nepríde zákazník z čoho budem Ja len žiť??? Toto je pravý posol BOH-a, ktorý oddane slúži, bez toho aby sa obával čo s ním bude, pretože jej dôvera a láska patrí plne BOH-u. Ktorý z vašich cirkevných poslov sa jej môže rovnať čo i len po členky? Nie je to žiaden, pretože kto naozaj miluje BOH-a dokáže pochopiť, že ľuďom sa neodovzdáva väčšia pocta než BOH-u i keď sú to Kristus alebo Mária, ktorí boli tiež len ľuďmi, okamžite radšej z tej prehnitej bábkovej hry satana, menom Cirkev, čo najrýchlejšie zuteká.

  • Lucia | 14.06.2015

    Milá Dominika, dáva mi to veľkú nádej pre moju malú sestričku, čo si napísala. Ďakujem Ti za to aj ja, že si sa podelila s nami o svoj pravdivý príbeh. Moja sestrička ma ulceróznu kolitídu od 11 roku života a veľmi sa ňou trápi, podľa doktorov je to nevyliečiteľná choroba na celý život. Veľa sme sa tiež pre ňu naplakali, rodina, verím, lebo ju veľmi milujeme, no ona nenašla v sebe silu, aby sa začala modliť, lebo jej viera je tak slabá a zrejme sa spolieha vo všetkom na seba. Každý z nás má iný životný príbeh a inak hľadá svojho, nášho, najmilovanejšieho Pána Boha a verím, že tá moja sestrička Ho nájde tak ako ty, milujúc ho a spoliehajúc sa na Neho tak ako aj ja. S láskou Lucia

  • Kvetena | 14.06.2015

    Milá Dominika, viem si predstaviť čo ste prežívala za tie roky, čítala som to a zároveň plakala. Je krásne nosiť Boha v srdci, viete úplne som precítila, čím ste prešla, píšem a plačem, nedá sa to zastaviť. Verím, keď nosíte Láskavého Boha v srdiečku a máte pevnú Vieru, Boh - Otecko je s Vami nikdy Vás už neopustí. Vždy a vo všetkom Vám bude pomáhať. Nebola som vedená cestou a vierou k Bohu, len keď som cez prázdniny bola u starých rodičov, tak stará mama mi rozprávala o Bohu. Boli to zlatí starí rodičia. Veľmi som ich ľúbila. Viete žili tak, ako by posledný deň, mali úctu ku všetkému a ku každému, boli môj vzor. Škoda, že som nemala takých rodičov. Keď som sa vydala, no do tých čias som prechádzala hororom, neprajem to ani tomu najhoršiemu nepriateľovi. Potom začalo ďalšie peklo. Matka mi povedala, bodaj by si v sebe hada nosila, bolo to hrozné pre mňa, až som stuhla od hrôzy, že je schopná niečo také vysloviť. No a prišlo, teda stalo sa, že môj manžel mal veľké problémy zdravotné ale nič nikde nezistili, len mu bývalo veľmi zle a mával veľké bolesti, začal piť, mňa začal nenávidieť, dal sa na alkohol. Povedal mi, že tak necíti tie bolesti, ale my sme si všetko odtrpeli, bolo to začiatkom sedemdesiatich rokov. Hľadala som všade pomoc, až po nejakom čase sa mi podarilo v Ružomberku jednu nájsť, tá hneď povedala, že o čo ide len sme vošli k nej. Nejdem sa o tom rozpisovať, len toľko, že trochu to pomohlo ale pil stále a dokonca ma chcel zabiť, no nestalo sa tak. Boh mi zachránil život, sekáč preletel popri hlave do stĺpa. Až tak sa to všetko vyhrotilo, že som sa pokúsila vziať život tri krát, ale vždy niečo prišlo tak keď som sa chcela otráviť mala som malé dcérky, jedna spinkala, tá mladšia a staršia bola hore, keď prišla ku mne a povedala mi maminka nespinkaj tak dlho. Doplazila som sa k chladničke a pila som mlieko, potom som zvracala, verím že ju poslal Boh. Také pokusy som mala ešte dva krát a ten posledný, keď som sa chcela obesiť a deti dobehli domov a hľadali ma a kričali kde som, našli ma so žinkou na krku. Vtedy som veľmi plakala, že si nebudem brať život kvôli takému chlapovi. Bolo to v zime a znovu prišiel domov veľmi ožratý. Ušla som von bosá, na tom snehu mrzlo a ja som plakala a prosila som Boha, aby sa niečo stalo, aby mi pomohol alebo zobral tam hore. Áno, stalo sa to v ten večer, prišiel sused k nám a ja som rýchlo zbalila veci deťom a ušla som s nimi k rodičom, práve k tým, ktorí sa o to všetko pričinili, že som tak skončila. Milá Dominika, od tej doby nosím Boha stále v srdci, veľmi, veľmi Ho ľúbim, lebo viem, že to bol vždy On ktorý mi pomohol a pomáha mi stále. Poviem Vám, sú to galeje celú moju mladosť mi takto zničili rodičia a je to dodnes. Keď som sa o tom rozprávala s jednou pani, povedala že to sa nedá prežiť a ja som tu, vďaka jedinému najspravodlivejšiemu Bohu, dáva mi silu, moc, Lásku, energiu a mám veľmi silnú Vieru. Boha mi nik nevytrhne zo srdca, to sa nedá, lebo je to tak silné, že radšej sa všetkého vzdám aj života, ale Boha nikdy. Je to jediné čo mám, môžem sa vyžalovať poplakať, potešiť pohľadom na nebesá a potešiť aj tým, že je so mnou a nikdy ma neopustí, nikoho, kto verí v Boha jediného. Veľmi som rada a vďačná nášmu Bohu, že máme tieto stránky, tak nádherné, kde nám pani Laura dáva všetky odkazy, rady, všetko čo chceme vedieť. Je to zlatá osoba, Prorok náš, veľmi ju mám rada aj jej manžela, veď sú to anjeli na Zemi poslané z Nebeského Kráľovstva. Keď mi je ťažko a smutno idem na stránky a čítam odkazy od Nebeského Otecka aj od všetkých, ktorí tak krásne píšete, poďakovania Bohu za vyliečenie, pri tom som sa tiež vyplakala, ale od šťastia, že sú zdraví ľudia a mali ozaj ťažké choroby. Dominika, máte veľkú silu to všetko zvládnuť, Boh Vás nenechá padnúť, má Vás rád. Prajem Vám z celého srdiečka, aby ste bola šťastná v živote, veď život je tak krásny, len vždy sa nájde niekto, kto nám nepraje. Každý čo seje si úrodu pozbiera sám a nebude to dobrá žatva. Veľa šťastia, veľa lásky, prajem Vám to. Ďakujem Pánu Bohu za pomoc v mojom živote, za tie krásne modlitby, ktoré mi moc pomáhajú a za všetko veľké a nekonečné ďakujem aj drahej našej Laure a jej manželovi Vladkovi, krásny požehnaný deň.

  • Dominika Č. | 14.06.2015

    Ďakujem Vám za pekné a úprimné komentáre. Nebojte sa Boh je s nami a spoločne to zvládneme a uzdravíme sa. Mám síce len 19 rokov, ale dokážem vás pochopiť a je mi aj Vás pani Kvetenka ľúto, no všetko zlé je na niečo dobré. Museli sme si týmto všetkým prejsť, aby sme našli skutočnú lásku ku Bohu. Chcem sem ešte dodať moj záver, ktorý tu z príspevku chýba.
    Začalo sa mi trochu dariť, mala som mať pôvodne dnes pracovný pohovor, no včera som si zlomila nohu a tak musím mať 6 týždňov sadru. Zatiaľ som nenašla odpoveď prečo, ale beriem to ako varovanie Božie, možno som sa od radosti rýchlo rozbehla a mám spomaliť, možno by sa stalo niečo horšie. Nevadí, Ty Bože si pri mne, cítim Ťa, cítim Tvoju ochranu a lásku. Nikdy sa nechcem ani o krôčik od Teba vzdialiť, budem Ťa po celý môj život milovať, budem činiť dobro a budem sa snažiť byť vždy lepším človekom. Nikdy Ti milý Bože na všetko, čo si pre mňa doteraz urobil nezabudnem. Si môj hrdina, môj Spasiteľ, ktorý mi dal druhú šancu, šancu o ktorú som z poslednými silami bojovala. Ďakujem, že si to so mnou vydržal, vieš že ani teraz nie som bez chýb, alebo bez tých nikdy nikto nebude, sme len ľudia, ktorí si musia vybrať cestu medzi dobrom a zlom. Ďakujem aj Vám pani Laura a pán Vladimír, dali ste mi viac než len papierik s liečbou, viac než len chvíľku času. Ďakujem za odpustenie, za šancu, za pochopenie. Prajem si, aby ste zmenili toto skazené ľudstvo a aby ste boli zdraví a šťastní. Ste úžasní. Ďakujem a prepáčte mi pani Laura za tieto dlhé riadky. Mám Vás rada. S Pánom Bohom.