Môže sa mŕtva schránka človeka spáliť alebo len pochovať?

22.09.2017 09:28

Môže sa mŕtva schránka človeka spáliť alebo len pochovať?

Júlia | 11.09.2014

Milovaný Náš Otecko, veľmi Ťa chcem poprosiť ak je to možné. Ľudia na zemi sa pochovávajú ale veľa ľudí sa dáva spaľovať. Chcela by som prosím Ťa Otecko vedieť, či trpí tá dušička keď sa telo spáli. Môže sa mŕtva schránka človeka spáliť alebo len pochovať. Veľmi ďakujem za odpoveď. Ďakujem Vám pani Laura za Váš DRAHOCENNÝ ČAS pre nás.

 

Božia odpoveď:

Koho telesná schránka k ukončenosti jej funkčnosti bude ohňom silným zapálená do takej jej premeny, že funkčnosť svoju nielen smrťou ale zásahom vašich výdobytkov stratila sa pre svoju dušu, stáva viac už nenavštíviteľná. Toto neni ten správny smer pochovania tela, keď tvoju dušu moc bolí, že telo v ktorom dlhé roky žila vidieť už nedokáže a plače duša tvoja, kde si ten rokmi dlhými chrám môj telesný? Spaľovanie ľudských tiel nevynašiel a neschválil Boh nikdy určite, tak prečo vy pozemšťania zasahujete do telesnej schránky zomrelého človeka takýmto neľudským spôsobom? Chcete ušetriť pohrebné miesto odpočinku tej duše, ktorá si zaslúži v žiali vašom obsadiť aj celé cintorínové miesto? Každá duša, ktorá telesnú schránku opustila a nevidí svoje telo pod zemou plače, kde je, v akom som tele žila a prečo ho nevidím. Bol to môj domov, prečo ste ho zničili? Zarmútená je a plače, lebo stratila domov a chce vidieť telo aj keď v hlbokej zemi hnijúce, kde dlhé roky svojeho bytia prežívala. Vaše spaľovanie ľudských tiel je o ničom a duševný smútok za jeho stratou takto náhle si ani nedokážete predstaviť. Veď ako Boh riekol, telo zomrelého sa časom premení na popolný prach ale určite nie takouto zápalnou formou jeho likvidácie. Toto Boh váš neschvaľuje, lebo svoju vlastnú dušu dostávate do dlhodobého smútku a žiaľu, keď musí na príkaz Boha opustiť telo, do ktorého pohľad jej videnia nikdy viac neuvidí, kde ona tvoja duša žila a to jej vnútro bolí nesmierne. Nechávate si vy žijúci fotografie po zomrelých, ku ktorým sa duševne v spomienkach vraciate a čo duša aj keď je Bohom zabezpečená, túto fotografiu spomienky svojej živúcnosti obrazom svojeho pohľadu už nemá. Mám rada ešte stále aj keď nie som v ňom svoje telo a viditeľnosť mojeho pohľadu do jeho ukážky vidieť nedokážem. Kde sa stratilo? Veď ešte malo byť v tejto zemi zakopané hlboko? Aj keď ono nežije, ja v svojom pohľade naň si opatrujem svoje spomienky za mojeho života v ňom. Prečo toto robí vaša hlúpa veda v svojich službách, ani neviete ako ste ublížili mnohým dušiam? Vy máte fotografie zomrelých a moja fotografia hlboko skrytá pod zemou sa navždy vytratila. Chcem aj ja duša spomínať, ale obraz mojeho bytia ste odrovnali a spálili navždy z mojeho obzoru pohľadu. Tento štýl pochovávania mŕtvych tiel spaľovaním veľmi silným žiarom správny určite neni a Boh ja sám toto vaše nakladanie s mŕtvymi telami odsudzujem. Nikdy nedovoľ duša ešte žijúca v ľudskom tele domovom sebe vlastným, aby bolo kremáciou navždy stratené tvojemu pohľadu, lebo to, čo kremačný proces zabije tvoju dušu veľmi bolieť bude spomienkami v dychu života v ňom. Duša každého jedného z vás potrebuje tiež určitý čas na to, aby oplakala svoje stratené telo, ako to činiť budú tvoji pozostalí, aj keď plač mnohých z nich je ku tejto duši neúprimný a falošný. Zober aj svoju telesnú smrť do svojich rúk a nenechaj rozkazovať svojim najbližším ako s tvojim mŕtvym telom naložia. V žiadnom prípade sa nenechaj spáliť, aby bolo uvoľnené pohrebné miesto ale duši, ktorá v tele tvojom dlhé roky žila, mysli aj na ňu a jej smútok za stratenosťou života v ňom, daj právo na rozhodnutie výberu. Daj svoje telo pochovať a spáliť kremáciou nikdy nie. Do Božej odpovede poslal toto slovo tvojej duši odkazom samotný tvoj Boh cez duševný príjem svojej Laury. Amen.