Mama, ľúbim ťa.

08.07.2015 14:21

Mama ľúbim ťa!

Z mojej praxe:

Keď ty moja láskavá mama pochopíš prečo som tento svet ako duša opustiť musela, musíš uveriť v existenciu Boha. O Bohu som nikdy nič nevedela, prečo si ma to nenaučila skôr mama, keď som ako tvoje dieťa ešte žila? Vieš mama som v záhrade plnej snov nikdy pre moju dušu nesplniteľných tvojou túžbou. Plačeš moja mama ale, čas môjho zániku nastal aj keď som pre všetkých nevinná. Odkazujem ti mamička, zo sféry neviditeľnosti a tmy pre duše žijúce v realite, že Boh existuje skutočne. Naozaj mama. Neplač, lebo nepomôže tvoja farárom odovzdaná zádušnosť pre moju dušu. Milujem ťa mama. Tam kde sa nachádzam ja môžem nazvať nebom. Možno to nebo nie je, neviem ale páči sa mi tu a je mi tu dobre. Mám pri sebe kamarátov ktorých poznám. Cítim sa ako by som bola mama živá, aj keď smrť môj život prekonala a dobehla nie len mňa ale aj teba maminka. Vieš cítim, že som mŕtva a môj život na zemi skončil. Tvoja zem je pre mňa tak ďaleká, lebo nie som medzi živými mama. Chcela som ešte urobiť v svojom živote pre teba mama oveľa viac ako som stihla a dokázať ti ako ťa veľmi ľúbim. Nevyšiel mi však čas. Tu na nebesiach je dobre, ale chýbaš mi mama aj keď som mŕtva a nežijem puto našej vzájomnej lásky čas váš pokračuje naďalej, za hranice väčšieho rozhrania ako si mama myslíš. Vy smrteľníci hovoríte až za hrob. Mama, prečo som s deťmi s ktorými sa hrať nechcem. Je tu krásne, ale teba mama pohladiť chcem a nevidím ťa nikde. Viem, že je to ako školská záhrada, asi raj pre utečencov. Nikdy mama som nechcela byť utečenec. Prečo ťa nemôžem pohladiť mama? Nechcem byť utečenec. Som v svetle, ale teba v ňom nevidím. Mama ukáž sa mi. Nežijem ja tvoje dieťa už som pochopila ale ukáž mi čo tak tvoju dušu preveľmi bolelo, že si o mňa prísť musela, odpusti mojej duši hriech za ktorý trpieť musíš, nebudeš mať asi čas ukázať ako veľmi ťa mama ľúbim, lebo som mŕtva a aj z tejto ďalekej zeme sa ti prihováram ja tvoje dieťa. Všetky deti sa tu hrajú a ja nedokážem. Viem, že linka s číslom zem bude obsadená mamička, nech je vôľa Boha. Linka na váš svet je stále obsadená! Nemôžem sa ti dovolať! Lebo som mŕtva je to pre to mama a tak preveľmi ťa chcem mať pri sebe. Trpím ani neviem za čo mama. Nemôžem sa k tebe maminka dostať a dovolať sa k tebe, vidím ťa a nemôžem ťa objať nech robím čokoľvek. To asi preto že som mŕtva? Však mama? Smrť pekná nie je a vieš prečo, chcem objať tých ktorých som milovala a nedokážem. Som pri tebe tak veľmi blízko a ty necítiš moje pohladenie v žiadnej mojej snahe maminka. Chodím na zem pravidelne, lebo počujem tvoj plač za mnou. Ale necítiš moje pohladenie. Mama bojím sa. Pohlaď moje vlásky, mama nechcem byť zomretá, chcem žiť. Mama vieš to nejako zariadiť? Mama, nechcem byť mŕtva. Záleží na Pánu Bohu či to dovolí, ale asi má to tak byť. Ty by si ma určite objala, keby si ma mama videla, verím tomu. Mama len toľko som ti chcela povedať, aj keď som toho moc nestihla v živote pre skorú smrť dokázať, že vždy si bola pre mňa moja mama, už len preto lebo som cítila ako sa na mňa tešíš, ešte keď som nebola narodená. Mama Ľúbim ťa. Tvoje dieťa

 

Komentáre:

  • Marek M.| 4.07.2015

    No niečo tak dojímavé som asi nečítal nikdy....ozaj veľmi smutné..

  • Renáta V. | 4.07.2015

    Oči som mala plné sĺz, ani som na to nevidela, veľmi smutné a dojímavé. Tento odkaz mŕtveho dieťaťa svojej matke musí roztopiť aj skalu, dúfam, že aj tí, čo neveria pani Laure a tomu, že nám odovzdáva odkazy od samotného Pána Boha, sa aspoň zamyslia a v kútiku duše veria, že toto nie sú výmysly, ale holá pravda.

  • Erika | 4.07.2015

    Plačem ako malé dieťa. Dojímavé a nádherné.

  • Zuzana | 4.07.2015

    Veľmi dojímavé.... aj ja som sa tešila na moje detičky dvojičky no Pánbožko rozhodol inak, asi to tak malo byť a len dúfam, že sú šťastné pri Tebe Otecko...

  • Kvetena | 4.07.2015

    Áno, je to krásne a skutočné, taká je realita. Aj ja keď som to čítala, asi tri krát, lebo pre slzy som nevidela čítať. Naša drahá Laura dala krásny, smutný príbeh, ale skutočný, nie výmysel. Tak a toto všetko zatajuje cirkev ľuďom, boja sa, majú nenormálny strach, že keby to ľudia všetko vedeli a poznali, nebolo by ich treba a čo najhlavnejšie všetci, ale všetci do jedného ľúbili by Stvoriteľa jediného láskavého Otecka. Zlatá naša drahá Laura, náš drahý milovaný prorok, posol z Nebeského Kráľovstva aj so svojím manželom, anjelom strážnym.

  • Janulienka | 5.07.2015

    Veľmi pekný a dojemný príbeh..., no určite by som ho nechcela zažiť. Musí to byť najsmutnejší a najbolestivejší pocit v živote, keď matka stratí svoje dieťa. No žiaľ, stáva sa to často. Preto Ti ďakujem môj milovaný Pane Bože za moje deti a z celej duše Ťa prosím o Tvoju Božiu ochranu na ich ceste životom. Milujem Ťa Pane Bože.

  • Ľubo | 5.07.2015

    To je ukážka, aký dar od BOHA Laura má. Počuť hlasy duší na druhej strane je ozaj vzácnosť, tak ako aj počuje Boží hlas. Len keby to pochopili tí pochybovači a oponenti, že veci medzi nebom a zemou fungujú.

  •  Ľudmila | 5.07.2015

    Je to veľmi smutný, krásny a dojímavý príbeh. Na citlivého človeka pôsobí, ako keby mu celým telom prechádzal elektrický prúd. Ďakujem Ti PANE BOŽE, že aj takýmto príbehom pre nás ešte žijúcich, posielaš cez dušu svojho proroka-LAURU pravdivé svedectvo o svojej existencii. Ďakujem TI PANE BOŽE za Tvojho PROROKA-LAURU a jej manžela Vladimíra-prosím ŤA ochranuj ich pred zlobou tohoto sveta, ktorá je ukrutná a stále naberá na obrátkach. Prosím o TVOJU ochranu pre všetkých TEBA úprimne milujúcich ľudí. ĽÚBIM ŤA PÁN MÔJ A BOH MÔJ. Navždy TVOJA Ľudmila.

  • Ľudmila | 5.07.2015

    Je to už veľmi dávno, bola som na brigáde a večer sme sa vždy o niečom rozprávali veselé aj smutné príbehy. Práve dozrievali jahody, už neviem ako to presne bolo a jedna pani povedala, že ona do Jána jahody neje lebo jej zomrelo dieťa a mala sen, že jej povedalo moja mamka pažravá všetky jahody mi zožrala, že ich musí nechať detičkám, čo zomreli po tomto sne jahody jedla až po Jánovi. Poznám bojovníčku Zuzku aj ďalšie ženy, ktoré sa veľmi tešili na svoje detičky a prišli o ne. JE to smutné.

  • Renáta R. | 7.07.2015

    Nádherné, krásne, láskavé, ďakujem Ti Bože môj milovaný, že moje deti sú so mnou. Milujem Ťa a ďakujem. Láska je to najdôležitejšie v našom živote tu na zemi ale nie je moc cítiť preto máme Teba Otecko náš milovaný ďakuje. Tvoja Renata