Má dieťa vyrastať s matkou?
Má dieťa vyrastať s matkou?
Radoslava | 12.10.2023
Chcem sa ťa pane bože opýtať ako berieš to ak matka nechá svoje dieťa iným ľuďom.
Božia odpoveď:
Stáva sa takáto žena Bohom nesená do Božieho zabudnutia, keď sa jej duša nestala zlou náhodou, ale úmyslom, vykonaným skutkom do naplnenosti stať sa pravou krkavčou matkou, čo jej duši Boh nikdy nezabudne, čo cítiť aj nezvratnosťou osudu bude, ktorého chod ukážky zabezpečí Boh sám spravodlivosťou svojou a nebude miesta ani na zemi v ktorej žije v duševnom osamotení, ani v jej prázdnej zlej duši, ktorej vyplnenosť budú tvoriť celoživotné každodenné výčitky z toho počinu, ktorý nemá ani pred Bohom zmilovania a odpustenia, veď láska plodí lásku z ktorej vzniklo jej pokrvné vlastné dieťa ktoré od seba bez čo najmenších výčitiek odhodila ako batoh plný špiny a nezáujmu o jeho čistý a krásny obsah. Duša nevinná, ktorá v ňom ostala navždy opustená sama bez blízkosti svojej mamy, ktorú najviac v potrebnosti cítenosti jej lásky v svojej bezmocnosti dieťaťa potrebuje, ktoré cíti že ani jeho krik nepočuje lebo navždy stratila o neho záujem, len aby sa naplnili všetky jej sebecké sny v ktorých sa celkom utopila zahĺbená len sama do seba a šťastie v živote chce cítiť bez prítomnosti dieťaťa, ktoré jej svet túžobných snov zatvára neodkladnými každodennými povinnosťami mamy, ktorej rolu prevziať na svoje plecia nechce, veď nech sa o moje dieťa stará kto dieťa túžobne chce, veď ja som urobila čo som musela a dieťa som porodila ale nikdy nechcela v starostlivosti mať, lebo pre môj pohľad je to celkom zbytočný ťaživý náklad do mojeho života dostaný a toto nebudem nikdy akceptovať, nakoľko nikdy nebude moje dieťa pre moju dušu láskavý a radostný poklad, ale obrovská tiaž, ktorej silný tlak nikdy v jeho ťaživosti nechcem cítiť na svojich pleciach a viniť zlým svedomím sa za tento skutok nebudem nikdy a ani moje svedomie so mnou hýbať nebude, lebo nemám žiadne a netrápim sa nad odvrhnutím svojeho dieťaťa, lebo som taká životom naučená byť len zlá čo najviac voči všetkým ľuďom, ktorých rešpekt a autoritu si budem veľmi vychutnávať a nikdy nie plakať za tým čoho som sa dobrovoľne a bez čo len najmenšej ľútosti v duši vzdala, hoc to je dieťa ktoré svoju matku pravú nikdy nebude poznať o čo sa postarám, lebo to zo svojho srdca skutočne chcem a o opaku ma nik nepresvedčí žiadnou svojou argumentáciou o nepochopiteľnosti tohoto skutku ktorý nechápe nik ale ja áno a teším sa z toho, že stratou dieťaťa jeho odhodením odo mňa navždy, sa ani najmenej netrápim, ale naopak moja duša jasom a šťastím žiari, že konečne som svojou nezávislosťou neni na žiadne dieťa svojou starostlivosťou oň odkázaná, veď predsa ešte žijú aj iní dobrí ľudia ktorí nie sú ako ja krkavčia mať a pevne verím, že moje dieťa dobre vychovajú a postavia ho naučenosťou jeho budúceho života stáť pevne na svojich nohách. Čo ma najviac teší, že som opäť slobodná, nikým neviazaná do toho čo v živote robiť nechcem a to sa volá starať sa o svoje dieťa ako dobrá a láskavá matka, čo ja ale presvedčením nechcem, lebo som duša veľmi zlá. Dobre sa poznám, veľmi rada druhým ľuďom ubližujem a teší ma ich úcta a rešpekt ku mne lebo sa ma všetci boja. Ja Boh nebudem nikdy takýto skutok žiadnej matke odhodiacej od seba svoje dieťa akceptovať a sľubujem že všetky jej sebecké sny snívané o šťastí bez svojeho dieťaťa, premením na pravý opak až do jej telesnej smrti bez milosti. Božie odoslané slovo bolo správnosťou zapísané Lauriným duševným príjmom. Amen.
Komentáre:
-
Júlia B. | 23.10.2023
Ďakujem Otče Bože za tento odkaz a pani Laure za jeho prijatie.
Vôbec sa nečudujem, že Pán Boh s takou ženou, čo opustí svoje dieťa, nemá zľutovanie.
Nedávno som pozerala dokument, ako viaceré matky po padnutí múru v Nemecku v roku 1989 odchádzali z východného Nemecka do západného a svoje deti nechali v detských domovoch. Nebolo pre nich miesto... Boli tam zábery na deti rôznych vekových kategóríí a bolo to neskutočne smutné vidieť strach a smútok v ich očiach, počuť ten plač, zdesenie, neistotu. Tieto deti majú traumu na celý život. A nielen traumu, ich vývoj a život je nadobro poznačený.
Dlho som sa nad tým zamýšľala, ako vôbec niekto dokáže takto ublížiť človeku, vlastnému dieťaťu. Musí to byť ozaj zlá a sebecká žena, neviem si to inak vysvetliť.
Niektoré deti mali šťastie a adoptovali si ich dobrí rodičia, niektoré vyrastali v detskom domove a aj keď sú z nich dobrí ľudia, nedokážu nikomu dôverovať a niektorí dopadli veľmi zle, blúdia životom.
Byť matkou, to chce ozaj veľa veľa lásky. Ja som napríklad karieristka, takže tiež bojujem so sebeckosťou. Chcela som v živote aj rodinu, ale aj úspech. No ak sa to nedá zároveň, ak si mám vybrať, tak si vždy vyberiem rodinu, dieťa, lebo viem, že o tom som najviac snívala ako plačuce dieťa v svojej izbe.
S láskou Júlia -
miro | 19.10.2023
Ďakujeme pane Bože za tento odkaz, je veľmi smutný a myslím že dotyčná sa v odkaze dokonale nájde. Vyzerá to akoby odkaz nebol všeobecný, ale priamo určený pani Radoslave. Je veľmi smutný a je nad čím rozmýšľať. Len toľko.
Ďakujeme pani Laura za prijatie odpovede. Pozdravujem
