Kliatobná záťaž ma zabila.
Kliatobná záťaž ma zabila.
28.08.2016
Dobrý deň pani Laura! Po telefonickom rozhovore s pánom manželom Vám píšem a Prosím o Božiu pomoc ohľadom mojej zosnulej manželky.
Máme spoločného syna. Od 19.01.2012 začala pracovať v Rakúsku ako opatrovateľka starších ľudí. V októbri 2015 nastúpila do svojej služby opatrovať v meste .... a už sa nám nevrátila domov. Dňa 30.10.2015 o 14.30 hod. tragicky zomrela na križovatke v meste....…...Ako cyklistku ju zrazil kamión a na mieste bola mŕtva. A nechala tu mňa manžela a syna. Teraz v krátkosti niečo o našom spoločnom živote. Mali sme sa veľmi radi a aj teraz ju mám veľmi rád a cítim že aj ona mňa. Po jej smrti sa ľudia priznávali, že nám závideli, že sme taký milujúci pár. Stále sme sa držali za rúčky. Úž ináč sme to nevedeli ani predstaviť. Bolo to také automatické. Ale nie len na verejnosti, aj doma a stále sme sa tešili zo vzájomnej blízkosti. Keď ešte žila, vravievala a verila tomu, že smrť je len škaredé slovo, ale tam kde po smrti ideme je krásne.
Pani Laura, prosím Vás poproste pána Boha aby manželka mohla poslať pre mňa a pre nášho syna informáciu o tom ako sa má, v ktorej sfére Božieho kráľovstva sa nachádza jej duša. A čo nám odkazuje.
Tiež by som chcel vedieť ak pán Boh uzná, že sa môžem dozvedieť niečo o tom, prečo musela manželka opustiť pozemský život.
Ak je to možné, tiež by som chcel informáciu o anjeloch, pretože manželka veľmi verila v anjeloch a ja zase verím, že manželka bola už na zemi anjelom aspoň pre mňa určite.
Tiež by som chcel informáciu od manželky, či som dobre spravil, že som dal jej fyzické telo po smrti na kremáciu. A či urobím správne a či je to naozaj jej želanie aby sme časť popola z jej fyzického tela rozsypali pri jazere Bodensse v Rakúsku, kde sa jej veľmi páčilo a za života sa vyjadrila (ak sa dobre pamätám) že ak raz zomrie, tak máme jej telo spáliť a popol rozsypať práve tam. Alebo či máme všetok popol nechať v celku v urne uloženom v hrobe.
Asi veľa píšem, ale prosím Vás ešte sa spýtajte dobrotivého božíčka, či môžeme mi rodinný príslušníci spraviť niečo pre jej dušu, aby sa tam mala lepšie. Odkážte manželke, že ju veľmi milujeme a veľmi nám chýba!
Božia odpoveď:
Za mojou telesnou smrťou sa nesie kliatobná duševná poroba, ktorej ničivosť môj život navždy nečakane zakončila. Ani som si neuvedomila, že som ostala mŕtva, nič som ako bolesť v svojom tele necítila, ale ani uvedomenie toho dlhší čas že nežijem, lebo som vchádzala do tých miest, kde sa nachádzaš ty láska moja a chcela som sa ťa dotknúť, no necítil si nič a ja som stále nechápala, prečo je to tak. V prvom momente som si pomyslela, že si ma prestal mať rád. Ani vo sne by ma nenapadlo, že som mŕtva a navždy už bez fyzického tela, keď príchodom svojej smrti som nepociťovala, že toto bol môj navždy koniec, odchodom z tohoto sveta, ktorý som milovala a najmä pre teba láska moja, lebo si do mojeho života dostal šťastie, ktoré nedokážem v jeho cítenostnej sile ani opísať. Boh mi požehnal dieťa a ja nedokážem a ani nechcem uveriť tomu, že už som mŕtva a nikdy na vašu zem nevstúpim v tele človeka, ale ako duša môžem, čo aj robím neustále, lebo svoje úmrtie doteraz nedokážem akceptovať ako skutočný a nikdy nezameniteľný fakt. Za moju navždy smrť zodpovedajú kolegyne z práce, ktorých očiam očiam som ukazovala v pravdivých obrazoch svoje šťastie životné v žití s tebou a ani vo sne by ma nenapadlo, že moja duševná úprimnosť k nim, ma ich závisťou pripraví o život. Vždy som teba ich očiam ukazovala ako toho najláskavejšieho partnera a manžela vo zväzku našom spoločnom. Začni prestať za mnou smútiť a plakať, lebo mojej duši svojim žiaľom nepomáhaš, ale priťahuješ ma k sebe, čo ma veľmi bolí. Lebo keď som v tvojej blízkosti a hladím ťa utrápeného, môj dotyk necítiš a ani moje volanie k tebe nepočuješ, čo moju dušu dostáva do nesmierneho bôľu nad tým, že nežijem a veľmi by som túžila byť neustále pri tebe. Zastav svoj smútok za mojou dušou môj láskavý manžel, lebo mi ním veľmi ubližuješ. Nikto z nás dvoch to nezmení a ja pre tvoj žiaľ nezačnem žiť. Preto ma uvoľni zo svojeho žiaľu a krásnych spomienok. Vtedy nájdem duševný až kľud, lebo zatiaľ ako duša len cestujem z druhého brehu na zem ako pravidelným autobusovým spojom a chcem konečne nájsť cieľovú stanicu svojeho domova a tá sa nevolá zem, ale druhý breh. Moja navždy láska k tvojej duši ostáva opatrovaná a uchovaná stráženosťou v jej vnútri a treba za mnou prestať plakať, tým ma oslobodíš a nikdy zastavenosť tvojeho smútku za mnou nebude znamenať stratu tvojej lásky ku mne, len ma na vašu zem nepriťahuj svojim žiaľom a spomienkami, lebo vtedy vždy ku tebe prídem a trápim sa, keď nedokážeš cítiť môj dotyk ani hovorené slová. Nenašla som ako duša svoj domov doteraz nikde. Som uväznená v medzipriestore zeme a druhého brehu, zo spätnou možnosťou návratu na zem. Nepatrím ešte nikde, lebo tvoj plač a smútok za mojou dušou ma nepustí nikde. Keď sa dokážeš ty môj láskavý manžel zmieriť s mojou navždy stratou a prestaneš smútiť za mnou, posunieš ma ďalej a to ďalej bude môj konečný prístav, domov nazvaný, v ktorom určite budem spokojná, keď nebudem počúvať tvoj každodenný plač za mojou stratou. Snívam o konečnom duševnom pokoji ktorý nenachádzam, lebo som niekde uväznená a neustále počujem tvoj plač. Dovoľ mi láska odísť do krajiny nekrajiny, ktorú ty však nepoznáš, ale ja tam potrebujem hľadať svoj domov, ktorý mojej duši Boh láskavý pridelí. Zatiaľ nepatrím nikam a ani do žiadnej sféry. Dávaj si pozor na cudzie ženy a to veľmi, nie že by som ti nedopriala nikdy pocítiť lásku, ale láska vo vašom svete sú zradné vlny. Vidíš kam našu lásku dostali. Dieťa moje opatruj a bdi nad ním každým dňom, aj keď sa tvári ako nedotknuteľný frajer, lebo ako matka cítim čo je v ňom. Navonok chladná tvár a v srdci mäkkýš. O neho sa nebojím, lebo viem že stojí oboma pevnými nohami na zemi a neprepadne sa pod tlakom žiadnym od nikoho, ale od kliatby bude na tisíc percent zrazený na zem. Nauč ho milovať Boha a hoci som ho ešte neuvidela verím, že sa do jeho blízkosti dostanem raz a budem zachránená od nebezpečenstva, ktoré tu na druhej strane na nás duše čaká. Môj popol neodhoď do miest, do ktorých som chcela túžobne v predstavách krásneho a blahodárneho pre pohľad môj miesta ísť, lebo si to už neželám. Moje predstavy snili o kremácii v týchto miestach, ale keď som pochopila, kto ma o život pripravil nechcem tu už spať. Zakop môj zostatkový popol na tých miestach, v ktorých boli sme obaja oddychom šťastní a chodili sme oddychovať. Nechcem ísť nikdy na cintorín, to je moja vôľa a ty dobre vieš, o čom láska hovorím. Zakopaj moje ostatky v popole tam, kde nám bolo obom dobre. Ty vieš kde a kde najviac pociťovali sme šťastie svoje. Moje zanesenie popola do Rakúska už neni moja túžba. Čiň ako som v prianí svojom tvojej duši odkázala. Moja láska k tvojej duši nebola mojou smrťou zastavená, lebo som si jej cítenosť sily vzala navždy so sebou a som presvedčená, že keď za mnou prestaneš plakať, oslobodíš ma a dáš mi domov, lebo takto to funguje podľa Božích zákonov a viem, že časom, keď tvoj životný čas nadíde, moju dušu objímeš a budeme opäť spolu. Zlato moje nájdi mi domov, chcem sa niekde udomácniť a skrz tvoj žiaľ nemám kde. Ľúbim ťa a navždy budem odkazom tá, ktorú si v svojom živote veľmi miloval, je to vzájomné. O našeho syna sa neboj, lebo ja o neho strach nemám. Bojím sa len o teba, aby si neskončil v svojej priamočiarosti a dôverčivosti k ľuďom ostatným tak, ako som skončila ja, nechcejúc tak nečakane a skoro zomrieť. Dávaj na seba pozor a odpusti mojej duši každý prehrešok, ktorým som tvoju dušu ranila a jej vnútru ublížila. Uchovaj si spomienku na mňa ako peknú, ale bezbolestnú. Tvoja manželka. Amen.
Touto odpoveďou sa správne prijal odkaz Boží skrz dušu Laury. Amen.
Komentáre:
-
Marek | 28.08.16
No mám dosť..Ani neviem čo napísať
-
Peter a Mária | 28.08.16
Pane Bože drahý, ďakujeme za túto odpoveď ktorú si poslal cez našu drahú pani Lauriku, aj keď patrí konkrétnym ľuďom. Toto dokáže napísať iba Boh. Nedokázala som zastaviť plač, tak prekrásne je to napísané. Otčinku Náš láskavý Ďakujeme a ja sama mám za čo Ďakovať do konca života.
-
miro | 29.08.16
To je ozaj nádherné. Krásny odkaz Otče Bože, ďakujeme zaň. ďakujeme pani Laura za prijatie odkazu. Tá kliatba to je svinstvo. Ona verila kolegyniam v práci, že sú dobré a preto im dôverne rozprávala o sebe a o svojom milujúcom manželovi. Tie s prepáčením sa určite tvárili ako ich to zaujíma a aké sú z toho šťastné a za chrbtom jej závideli až do tých rozmerov že ju jedna z nich prekliala.
Pre nás všetkých z toho vyplýva, nikomu neveriť, opatrne sa vyjadrovať a najlepšie nič nikomu nehovoriť. Čo koho do toho.
Zdôverovať sa treba Bohu, priateľke. A veriť sa dá ešte aj Laure a pánovi Vladovi, ale tým treba dopriať skôr oddych ako ich zaťažovať.
Držte sa všetci a poučte sa, buďte dušami opatrní komu sa zverujete, viem o čom hovorím a tento príbeh hovorí za všetko. -
Jana | 29.08.16
Drahí Bože, Neskutočne silný a bolestný odkaz.Ale ďakujeme neskutočne veľmi zaň. Kotúľajú sa mi slzy od dojatia ale inak sa asi ani nedá čítať tieto slová. Možno mnohí sme boli zvedaví,ako tieto veci vlastne fungujú medzi nebom a zemou. Teraz si to krásne ale bolestne Bože môj vysvetlil. Každý máme z nás už v nebíčku niekoho blízkeho a teraz vieme presne to čo je potrebné pre ich dušičky urobiť,aby sme im neubližovali našim zármutkom. Ďakujem ti Bože môj drahí za tento odkaz a Vám drahá Laura za jeho odovzdanie a zapísanie. Stál Vás určite veľa energie nakoľko je tých riadkov veĺa a všetko presne zapísať bez schybenia. Patrí Vám moja úcta ,vďaka za všetko. Ľúbim Vás. Otče Bože milujem ťa. Prosím ochraňuj nás od všetkého zlého. Tak ako aj našu drahú Lauru a jej manžela. ĎAKUJEM
-
Júlia P. | 29.08.16
Silný príbeh, tiež som si poplakala. Jej manželovi úprimne prajem nech nájde pokoj a silu. Verím, že je to ťažké stratiť milujúcu a milovanú manželku. V nebíčku jej bude najlepšie a raz sa tam znovu stretnú. S týmto vedomím sa oveľa ľahšie zmieruje so smrťou milovanej osoby. Zo skúseností viem, aký to je rozdiel, keď ľudia v Boha a život po smrti veria a neveria. V tom prvom prípade dokážu nájsť šťastie a istotu aj tam, kde tí nevedomí nedokážu.
-
Martina | 30.08.16
Z celého srdca ďakujem za túto stránku Panu Bohu a páni Laure veľa sa z nej učím ďakujem ďakujem ďakujem
-
Silvia | 30.08.16
Dobrý večer všetkým čitateľom.
Je to naozaj krásne vyjadrenie lásky,cítiť to z tohto článku.Čo až ohromujúce je že ešte sú ľudia na zemi ktorí sa ľúbia vrúcne.Len smutne je to,že ta závisť ľudí je tak silná.Namieto toho aby druhým dopriali alebo si z takýchto ľudi brali príklad,je samozrejme ľahšie závidieť a preklínať.Veľa ľudí si vôbec neuvedomuje že akú silu maju vyslovené slova,ako aj myšlienky.Všetko im je jedno.
Pre mňa je obdivuhodné to,ako to náš Otecko nebeský zariadil,aku ma silu láska ako je cítiteľná aj po smrti.
Čo samozrejme veľa ľudi nevie že aj to všetko zlé je cititeľné až na druhý breh,myslia si že smrťou všetko končí.Ach Pane Bože je mi strašne ľúto że ako ľudstvo sa nevyvyjame správnym smerom.Ale úplne opačne.
Pani Laura ďakujem vám že ste svoj vzácny čas venovali napísaniu a zverejneniu tohto článku.
S láskou Silvia -
Renáta R. | 31.08.16
Pane môj milovaný milujem ťa a ďakujem za tieto krásne a láskavé slová ženy , ktorá milovala . Bolo to veľmi bolestné ale také nádherné milujem ťa . Pani Laura ďakujem čítala som to s pochopením a láskou . Neviem či by som vedela zabudnúť na svoju lásku alebo aspoň neplakať je to neskutočne ťažké aj keď viem, že je na tom najkrajšom mieste . Držím palce láska je nesmrteľná . Ešte sa musíme veľa učiť . Milujem ťa Otecko p. Laura ďakujem Vám.
-
Janulienka | 01.09.16
Tak toto je nádherný a láskyplný odkaz milujúcej manželky. Pri jeho čítaní mi tiekli slzy po tvári. Aký pekný vzťah to bol, ukážkový..., po akom túži každá dvojica. A ako krásne začal, tak nešťastne aj skončil. Pýtam sa prečo? Prečo musia ľudia byť takí zlí, neprajní, závistliví, že nakoniec vlastnou závisťou a kliatbou pripravia nevinného človeka aj o život? ?? Aké ľahké je ublížiť človeku, zraniť ho alebo zabiť. Ale kto napraví všetky tie neprávosti, tak nad tým sa závistlivci asi nezamýšľajú... však??? Keby všetci ľudia poznali túto nádhernú Božiu stránku, čítali Božie kréda a riadili sa nimi, keby mali vedomosť o tom, čo svojim zlým myslením spôsobujú a poznali by odpovede z druhej strany, možno až vtedy by sa pozastavili a možno prehodnocovali svoje myslenie. Dotyčný pán, ktorému sa to stalo, by mal dať prečítať Boží odkaz dvom bývalým kolegyniam, aby vedeli, že čo spôsobili svojou veľkou závisťou..., že ich vinou zbytočne vyhasol jeden ľudský život. Tento príbeh je smutný, ale zároveň aj poučný pre nás všetkých. Ako píše Miro, treba sa opatrne vyjadrovať pred ľuďmi a netreba sa zdôverovať nikomu, len Pánu Bohu. Veď kto nám pomôže , ak nie Pán Boh. Ľudia sa tešia len z nešťastia iných, všetko ostatné závidia a spôsobujú len zlo, ktoré aj na odosielateľov ani po čase nezabudne a skôr či neskôr si vypýta svoju daň. Len škoda, že dopredu na to nikto nemyslí... Ďakujem Ti láskavý a milostivý Pane Bože, že si umožnil tejto duši prehovoriť cez pani Laurinku, ten odkaz je dlhý a náročný aj pre ňu na prijatie a zapísanie do Božej stránky. Patrí jej za to veľká vďaka, ako aj jej manželovi, ktorý jej ochotne vo všetkom pomáha. Milujem Ťa Pane Bože.
