Kliatba - ničiteľ lásky, šťastia.....

13.11.2015 01:49

Kliatba - ničiteľ lásky, šťastia.....

Maťa | 13.11.2015

Mala som pekný život, s dvomi deťmi. Nič nám nechýbalo. Tešila som sa z maličkostí, užívala každý deň s deťmi. Aj keď som mala manžela, ale žili sme spolu ako kamaráti, jeden vedľa druhého. No nič viac. Dohodli sme sa, že pôjdeme od seba, začal sa vybavovať rozvod. Medzitým som spoznala muža, do ktorého som sa zamilovala „až po uši“. Konečne ma objal muž, „nielen“ detské rúčky. Cítila som šťastná. Stretávali sme sa asi 9 mesiacov a potom sa k nám nasťahoval. Prvý mesiac spoločného bývania bol pekný. No postupne sa všetko začalo kaziť. Začal sa zvláštny stereotyp, muž prišiel z práce, najedol sa, otvoril si pivo a len z gauča okrikoval deti, nech sú ticho, nech zmiznú do izby, pre všetko sa urážal na mňa. Po dvoch mesiacoch spoločného bývania sme sa dosť pohádali a odišiel od  nás. Po týždni sa samozrejme vrátil. Snažili sme sa vychádzať spolu, no bol to neustáli boj. Ja som sa cítila stále na dne, nešťastná, zúfala, v depresiách, on sa stále urážal, mne vadilo, že len deti s pivom v ruke okrikuje, nič nemohli robiť, len v izbe ticho zavreté. Stalo sa, že sme spolu s mužom aj týždeň neprehovorili. Medzi týmito nešťastnými dňami bolo aj zopár pekných. Chcela som sa objednať k pani Laure, no bola som Bohom odmietnutá. Prežívala som zúfalé stavy, muž mi stále hovoril, že keby som deti nemala, sme spolu šťastní, stále dával všetko za vinu im. Ťažké chvíle, ani sama nechápem, ako som to dokázala znášať. Vlastne viem. Boh stál pri mne. Aj keď ma odmietol, stál celý čas pri mne. Po roku spoločného bývania, keď som mala všetkého plné zuby a chcela sa definitívne rozísť, som zistila, že som tehotná. Ako keby to nestačilo, muž ma posielal na potrat. Prosila som každý deň Boha o silu, pokoj duše...Na konci štvrtého mesiaca môjho tehotenstva mal muž telefonát od svojej mamy (jeden z miliónov, voláva mu snáď každý deň) Bol to deň, kedy sme boli ako tak udobrení a chystali sme sa na menšiu oslavu. Prišiel muž za mnou, že prečo som si jeho mamu vymazala z priateľov z facebooku. Začal byť nepríjemný na mňa. Nejak podvedome som cítila, že za jeho zlým správaním k nám stojí jeho matka. Aj keď sa hrala na strašnú kamarátku, faloš z nej sršala. Ani jej nepovedal, že čakáme bábätko. No v tento deň, keď sme mali ísť na tú oslavu sa od nás odsťahoval. Odišiel so všetkými svojimi vecami. Až vtedy povedal svojej sestre, ktorá ešte býva s rodičmi, že som tehotná. Nemal sám odvahu priznať sa mame. Urobila to za neho sestra. Vtedy sa jeho mama nakontaktovala na mňa a chcela sa stretnúť. Tak sme sa stretli. Bola milá, sľubovala, ako mi bude a chce pomáhať, priznala sa sama, že ona povedala mužovi, nech od nás odíde. Či to bolo úprimné, neviem, no zdalo sa mi tak. Po dvoch týždňoch sa k nám muž vrátil. No žiadne príjemné dni sa nekonali. Stálo dokola zúfalstvo, depresie, zlé dni. Keď som bola v 7 mesiaci tehotenstva, nešťastná som písala pani Laure mail, len tak som sa jej chcela vyžalovať. Odpísala mi, že jej mám zavolať. Volala som. Zdvihol pán Vladko a povedal mi tú najkrajšiu správu, akú som mohla v tej chvíli dostať. BOH MI DOVOLIL PRISŤ!!! Plakala som ako malé dieťa. Dostala som toľko duševnej sily a nádeje. No dohodli sme sa s pánom Vladkom, že prídem až po pôrode. S mužom to bolo stále ako na hojdačke, zle, lepšie, zle, dobre....Cítila som, že jeho mama nieje dobrý človek. Prestala som jej aj telefón dvíhať. Občas som mužovi povedala, že si myslím, že má nemá rada a že mám pocit, že ma ohovára.... samozrejme, vždy mi nadal, že čo si to dovoľujem na jeho mamu stále, čo si ju do huby beriem, že som ako had, len zle stále na ňu....Vďaka Bože, že si stále pri mne celý čas. Keby nebolo našej drahej Laury a jej stránky, už by som bola na psychiatrii...Stále len nadával na deti, aké sú zlé. Až nás vyhodil. Vrieskal po mne ako nenormálny, nech vypadnem, že ma už nechce vidieť. No bola som zvyknutá na tieto jeho výbuchy, ako nás má plné zuby....Už ma to netrápilo. Začala som baliť deťom veci (vtedy som už mala mesačné naše spoločné dieťa) a odišla som k tete.  Na druhý deň mi mama vybavila dodávku a bratia ma prišli odsťahovať. Cez to všetko som ho ľúbila a vedela som, že aj on ľúbi nás. Kúpili sme si svoj byt a objednala som sa k pani Laure. Muž šiel s nami, čo ma tešilo. Pani Laura mi oznámila, že mám kliatbu. Hneď mi bolo jasné, od koho. Od mužovej mamy. Pani Laura s pánom Vladkom vysvetlili mužovi, čo sa deje, povedali mu, nech si ma chráni pred svojom zlou matkou...zdalo sa, že všetko pochopil. Keď sme odchádzali od nich, ako keby všetko zlo od nás odišlo. Boli sme spolu neuveriteľné šťastní, takí zaľúbení...krásne. Trvalo to dva týždne. Býval s nami v našom byte. Robila som obrady na zrušenie kliatby, podporoval ma. Aj k deťom bol milý. No myslím, že sa stretol s matkou, lebo sa začal vracal do svojich starých koľají. Prišiel z práce, najedol sa, sadol na gauč s pivom a okrikoval deti. Ja som mala už po obradoch na zrušenie kliatby a myslela som, že už bude dobre. No muž sa nezmenil. Odsťahoval sa. Aj keď obrovská zmena tu je! Ja už nie som v depresiách, neplačem, nie som smutná. S deťmi sa tešíme z každého dňa. Ale aj tak som poprosila pani Lauru o pomoc. Myslela som, že som robila niečo v zbavovaní kliatby zle a stále mám kliatbu. No dostala som odpoveď, že už kliatbu nemám, no on nosí zlo od svojej matky k nám a pravdepodobne má kliatbu aj on. Pokiaľ bude navštevovať svoju matku, ktorá ma prekliala, nepraje mi nič dobré a bude nosiť od nej zlo k nám, medzi nás, nebudeme šťastní. Ona nám nikdy nebude priať a bude so svojim synom manipulovať a ovládať ho, len aby sme neboli spolu. To si už musí uvedomiť muž.

 

Komentáre:

  1. miro | 13.11.2015

    Maťa ty si neuveriteľne statočná žena! Boh nech ti žehná a pomáha. Neskutočné aké si to mala ťažké. Fíha. Už len čítať tvoj príspevok bolo strašné:-)
    A cez to všetko si vydržala byť dobrá a milovať Boha, to sa mi páči. Si veľmi statočná!

  2. Maťa | 13.11.2015

    Mirko, ďakujem za podporu. Boli to čierne, zlé dni, no vďaka nášmu Bohu, pani Laure a všetkým tu zo stránky sme to zvládli. Už je dobre :-)

  3. Zuzana | 13.11.2015

    Maťa obdivujem ako si to zvládla. No máš ešte ďalšiu cestu pred sebou a to je manžel. Verím, že ak budeš Otecka prosiť, aby odpútal manžela od jeho matky, tak to bude ešte lepšie. Otecko Nebeský ťa vypočuje no musíš byť silná. Budem sa prihovárať aj ja za teba, aby si našla šťastie s manželom. Veľmi ti to prajem. Buď silná.

  4. Maťa | 14.11.2015

    Ďakujem Zuzka, modlím sa a prosím Otecka každý deň. Najviac si prajem, aby sa objednal k pani Laure, no je to zahmlený mozog :-) Bude ako Boh zariadi.

  5. Erika | 14.11.2015

    Maťka si silná žena, Boh Ti žehnaj.

  6. Janka | 14.11.2015

    Maťka, si veľmi silná žena, obdivujem ako to všetko zvládaš. Veľmi Ti držím prsty aby si už bola konečne šťastná s milovaným mužom po boku. A ďakujem aj za Tvoje priateľstvo, pretože popri svojich nemalých problémoch dokážeš pomáhať aj druhým :) si veľmi dobrá žena a Boh Ti pomáhaj v každej chvíli.

  7. Maťa | 16.11.2015

    Erika, Janka ďakujem vám obom, bude lepšie, určite, lebo Boh nás nenechá trápiť sa dlho.

Kontakt