Čo preťažilo tak veľmi moju dušu, že som ochorela?
Čo preťažilo tak veľmi moju dušu, že som ochorela?
05.07.2014
Veľmi dávno ma navštívila jedna mladá žena, ktorej vysnívané túžby sa nikdy nesplnili a trápila sa preto tak veľmi a tak dlho, až nakoniec zomrela a Pán Boh si ju povolal k sebe, aby sa jej duša od tejto neunesiteľnej ťarchy trápenia nezbortila. Mala ani nie 30 rokov a veľmi túžila byť lekárkou. Všetky predpoklady na to mala ale musela sa tohoto sna vzdať pre svoju rodinu, manžela a dve malé dievčatká. Viac krát ma navštívila so svojim trápením a Pán Boh ju už v samom počiatku jej prvej návštevy u mňa varoval, že ak sa bude neustále aj naďalej trápiť v živote a nedokáže sa zmieriť s tým, že nebude lekárkou ochorie na ťažkú chorobu ktorej podľahne. Ja som v tej dobe ako liečiteľka ešte len začínala a myslela som si, že túto ženu Pán Boh len straší aby sa prestala trápiť. Ani ona sama varovné slová od Boha v tej dobe nepovažovala za predpoveď ktorá sa naplní. Sama by som neuverila tomu, že sa táto dávna predpoveď pre jej dušu za nejaký čas naplní a ona skutočne zomrie. Ja som si ju veľmi obľúbila ako človeka. Chodila za mnou dosť často sa len porozprávať o všetkom čo jej dušu trápilo a málo toho nebolo. Manžela mala podnikateľa a celá domácnosť o neho aj o dve malé deti ležala len na jej krehkých pleciach. Bola nesmierne smutná z toho, že sa jej sen byť dobrou lekárkou nikdy nenaplní a nepomohli jej žiadne slová útechy ani od Boha a ani odo mňa. Cítila v svojom živote krivdu a silný pocit nespokojnosti duše. Trápila sa tak dlho a tak silno, že sa pre ňu Božia predpoveď naplnila a za pár rokov na to Barbora zomrela na nevyliečiteľnú chorobu, ktorá postupovala veľmi agresívne a rýchlo. Pomoci už pre jej záchranu nebolo, lebo jej život sa rozhodol vziať samotný Pán Boh svojou vôľou, aby sa jej nezbortila od trápenia duša. Jej najmenšia dcérka mala necelé tri roky ak si ešte dobre spomínam, možno ešte menej a veľmi ťažko sa jej zomieralo v tom, že ju a aj tú staršiu musí navždy opustiť. Tesne pred smrťou mi plakala už len do telefónneho aparátu, nakoľko bola tak slabá, že ma nevládala navštíviť a už len ležala. Cítila príchod svojej blížiacej sa smrti a najviac sa bála o svoje malé dievčatká, že už ich nikdy viac neuvidí a to ju veľmi bolelo. Telefonovali sme si pred koncom jej života skoro každý deň, pokiaľ ešte vládala rozprávať. Až jedného dňa mi už telefón nezazvonil a mladá žena zomrela. Nikdy na Barboru nezabudnem a to, že som ju spoznala je pre mňa doteraz navždy nezabudnuteľná spomienka. Po jej smrti mi môj láskavý Pán Boh ukázal, kde sa jej duša nachádza a na smutný pohľad jej duše, ktorým sa na mňa pozerala nikdy nezabudnem. Na to sa nedá zabudnúť. Videla som mnoho smutných a utrápených živých ľudí, ale ich smútok videný mojim pohľadom sa nedá ani najmenej priblížiť k tomu smútku, ktorý som uvidela z jej duše po smrti. Ani na tej druhej strane asi nenašla pokoj pre svoju dušu, lebo zomierala na smrť nepripravená a nechcela odísť z tohoto sveta od svojich malých detí. Preto milí čitatelia ak máte v svojej duši ťažobu akéhokoľvek trápenia, vypľujte ho čo najskôr zo svojej duše von, aby sa Vám nestalo podobné, čo tejto mladej žene. Tak mi to káže môj Pán Boh celú dobu mojej liečiteľskej praxe pre všetkých pacientov v ktorých duši vidí zárodok nevyneseného trápenia, ktorého nárastom sa ich duše môžu dostať do preťaženia a na pomoc už môže byť neskoro. Pretože ak sa Pán Boh rozhodne človeku vziať život tam je koniec a žiaden recept na účinný liek od nikoho predpísaný na Vaše vrátené zdravie nezaberie. Považujte tento príbeh z mojej praxe so smutným koncom ako poučenie pre svoju dušu a to znamená, aby ste si žiadne trápenia nepestovali v svojich dušiach ako krásne kvety, ale čo najskôr ich všetky do jedného zo svojich duší vypľuvli, čím nesmierne odľahčíte svojej ubolenej duši každý jeden z Vás. A ak to neviete dokázať, proste Boha o pomoc. Na stránke v Božích modlitbách určite nájdete pre svoju ubolenú dušu takú modlitbu, ktorá Vám Božím vyslyšaním jej slov určite pomôže. S láskou pre Vás milí čitatelia Vaša Laura
Božia odpoveď:
Stalo sa duši jej najväčšou záťažou sklamanie z nedocenenia toho, čo táto žena dokázať mohla a prekážkami sa jej nedoprialo, aby sa tomuto stať mohla iniciátorom naplnenia, keď pochopenie ktoré sa odmenou jej duši stať obdivom mohlo sa nestalo. Svoje túžby smerované do každodenného života ako naplnené sa takou odmenou jej stali, že ostali nesplnené a jej duša nepochopená v správnosti svojich názorov, ktorými chcela pomôcť silu svojmu manželovi získať. Touto nedocenenosťou sa jej duša začala utápať žiaľom, ktorý poznala a cítila len ona sama lebo vedela, že keby toto trápenie nad nepochopením svojej pomoci druhým ľuďom predložiť ako vlastné trápenie duše chcela, ostala by sama nepochopená a svojim túžbam ohodnotenia vlastných názorov ostala aj pochovaná jej radosť z vlastného uvažovania a chcenia pomoci ľuďom. Toto nedocenenie hĺbku jej duše zasiahlo a sadalo naň deň po dni, ktorého čas tak dlho narastal až prevýšil kapacitu možnosti výdrže duše a toto sa stalo jej záhubou tela, aby duša neutrpela ujmu ktorú Boh nemôže dopustiť. Svojich chýb snahy pomoci ľuďom svojou inteligenciou od Boha danou sa chrániť musí a snažiť sa hlavne sama sebe túto múdrosť od prírody danú využívať musí, aby sa každé jej nepochopenie nezapisovalo na jej duši ako zaťaženie. Bolo do tejto otázky dobré prijatie odpovede dušou Laury od Boha. Amen.
