Utekali sme na pohotovosť.

09.11.2020 15:00

Utekali sme na pohotovosť.

Marta H. | 09.11.2020

Rada by som napísala, čo sa nám už 2x stalo. Mám polročného syna a keď mal asi 3-4 mesiace zrazu zachripol. Poobede mu nič nebolo a večer už nebolo ani počuť ako plače. Utekali sme na pohotovosť. Hospitalizovali nás a po 2 dňoch nám chceli dať antibiotiká. Niečo mi vnútorne hovorilo, že to nie je správne, ale keď som lekárom povedala, že nie som za antibiotiká, tak mi začali hovoriť katastrofické scenáre, že syn môže dostať sepsu a skončiť na ARO. Zo strachu som nakoniec súhlasila. Dali mu dve dávky, ale malý nespal celú noc, bol nespokojný a zachripnutie vôbec nezmizlo. Tak sme potom zavolali pani Laure a odkaz od Pána Boha bol jasný. Odísť z nemocnice a žiadne antibiotiká. Dostali sme liečbu a syn bol za 2 dni zdravý. A pred nedávnom sa nám stalo niečo podobné. Pani Laura nám večer zavolala (A bez toho aby sme jej povedali, že poslednú dobu syn nepriberá) že synove telo potrebuje súrne vitamín B12, aby mu ho lekári pichli intravenozne. Išli sme hneď do nemocnice v Humennom, tam nás odbili a pozerali na mňa ako na blázna ale to mi bolo ukradnuté, tak sme išli do Košíc, tam nám povedali že mu musia najprv zobrať krv, tak sme čakali za výsledkami. Celú noc sme tam čakali na chodbe kedy budú mať výsledky a nakoniec ráno mali výsledky len niečoho iného a vysledky na prítomnosť vitamínu B budú vraj az poobede. Tak sme išli za detskou lekárkou, keďže už bolo ráno. Tá sa na nás vykricala a že máme ísť do nemocnice (inak na nás zavolá socialku). Snažila som sa ešte obvolat známych aby sa našiel niekto kto by mu pichol obyčajný vitamín. Ale márne. No detská lekarka povedala aj že keď už budú výsledky a bude hodnota vitamínu B nízka tak mu ho pichnu. Svitla nám nádej, že mu pichnu čo potrebuje, tak sme išli do nemocnice. Výsledky dopadli tak že v konkrétnom laboratóriu je norma 156-672 a syn mal 138. Tak nakoniec, mu dali 1. dávku, ale syn medzitým dostal horúčku a tieklo mu z nosa. Opäť som volala pani Laure a mali sme odísť z nemocnice, keďže sa šíri koronavirus a dostali sme domácu liečbu. Už po 1 dni bol syn ako vymenený, dovtedy dosť plakal a zrazu sa začal usmievať, krásne začal papať a je vidieť, že je spokojný. A aby som nezabudla medzi týmito dvoma udalosťami sme dostali liečbu na črevný katar. Lekari nam ani raz nepomohli. Pomohla nam pani Laura a vôbec nechcela od nás peniaze. Ďakujem Ti Bože, že ochraňuješ celú našu rodinu. Budem ti za to do smrti vďačná. Ako matka mám často strach o svoje dieťa a ty vždy všetko vyriesis. Ďakujem Bože. Ochraňuj pani Lauru a jej manžela a odmeň ju láskou, zdravím a šťastím za všetko čo pre nás robí. Okrem toho že prijíma liečby pre ľudí tak sa stará o túto krásnu stránku. Ďakujem pani Laura.

Pridať komentár