ZVOLEN - SME

14/01/2014 18:07

logo

SCHOPNOSŤ POMÁHAŤ ĽUĎOM DOSTALA ZO DŇA NA DEŇ

HONTIANSKE TESÁRE - DVORNÍKY. Panelová cesta, obrastená vysokou trávou, ma vedie na okraj dediny. Pár metrov od cesty vedie železničná trať. Roky nepoužívaná. Pred domom stará brána, priestranný dvor. Očividne mu vládnu dve obrovské psiská. Nebrešú. Načo by aj, nevidia vo mne žiadne nebezpečenstvo.

Dom na konci Dvorníkov už na prvý pohľad nenesie známky žiadnej prosperity. Tak, ako aj veľa iných v okolí. Že v ňom býva žena, ktorá má zvláštne schopnosti, to som sa dozvedel od jej manžela. „Pomohla už toľkým ľuďom,“ zdôvodňuje v telefóne, akoby jej robil hovorcu. „Hlas, ktorý počúvam, sa vyjadruje zvláštnou rečou. Vtedy sa cítim ako v inom svete, a preto mi vždy pomáha manžel, ktorý s ľuďmi sedáva a všetko im vysvetľuje,“ hovorí žena na začiatku nášho rozhovoru. Jej meno je Laura. Nie je to skutočné meno a vlastne ma to pravé ani nezaujíma. Laura je liečiteľka.

Počuje hlasy

Všetko začalo asi pred trinástimi rokmi. Pochádza z učiteľskej rodiny. Nikdy nič o liečiteľstve neštudovala, ani nevedela, že môže mať nejaké zvláštne schopnosti. „Ten dar je obrovský. Schopnosť pomáhať ľuďom som dostala doslova zo dňa na deň,“ dodáva tajomne. Nemala vraj ešte ani jedného nespokojného klienta.

„Chodia ku mne pacienti, ktorým už lekári nevedia pomôcť,“ pokračuje. Chodia dlhodobo chorí, dokonca aj v poslednom štádiu rakoviny. Oslovujú ju rodičia, keď majú problémy so svojimi deťmi – gamblermi.

Nemá pre nich liečivú masť ani čarovné zaklínadlo. Človek jej vyrozpráva, čo ho trápi, ona si všetko napíše na papier, k tomu jeho meno a poznačí si, odkiaľ je. Potom sa sústredí. Na jedného sa musí sústreďovať aj hodinu či dve. Riešenie sa jej zjaví v podobe hlasu, ktorý akoby prichádzal z nebies.

„Počúvam to a slovko po slovku si zapisujem,“ dodáva. Kto sa jej rád držal, pomohlo mu to. Pacienta ani nemusí vidieť. Stačí, keď vie jeho meno, ochorenie a problém. „Mnoho ľudí povedalo, že ich choroba alebo bolesť začala ustupovať už po telefonáte so mnou alebo s manželom,“ dodáva Laura.

Obyčajná žena

„Nechcem vás poúčať ako máte písať, no rozhodne tam musíte napísať, že je to dar od Boha. Hovorím to aj ľuďom, ktorí sem chodia. Kľaknite si a ďakujte Bohu. Ja som iba obyčajná žena, sama tú moc, aby som niekoho vyliečila, nemám. Ani manželstvo nemôžem urovnať a zlepšiť život k lepšiemu. Všetko je to Božia práca,“ vysvetľuje.

Podľa Laury je na svete veľa šarlatánov, ktorí klamú ľudí a prisvojujú si Božiu právomoc. „Žiaden smrteľník nemá právo do duší zasahovať, všetky patria Bohu. Ja som dostala na zbavenie kliatby isté obrady, všetko modlitby k Bohu a každému hovorím: Budete zbavení kliatby takou silou a tak rýchlo, akou silou dokážete v Boha uveriť. Viera v Boha je potrebná, keď ju človek nemá, chodil by sem zbytočne.“

Exorcizmus

Cirkvi sa jej liečenie nemôže páčiť, to si Laura uvedomuje. No trvá na svojom. A šokuje ďalej tvrdením, že ľudí zbavuje, napríklad, aj kliatby. „Bojujem proti čiernej mágii a satanizmu, robím tiež exorcizmus.“

„Prišiel chlapec. Stále mu mykalo hlavou, gúľal očami a vyplazoval jazyk. Manželka má už na to svoje obrady. Chodila okolo neho, modlila sa... Tak ju triaslo, krútilo jej ústami a podobne aj chlapca. Kričal, musel som ho držať. Keď bolo po všetkom, zaspal. Bolo to pre mňa neuveriteľné. Keď od nás chlapec odchádzal, bol v poriadku a ústami mu už nemykalo,“ hovorí Laurin manžel Vladimír.

Sú spolu už osemnásť rokov. V minulosti bol ateistom a zo začiatku sa manželke iba smial, keď hovorila o svojich hlasoch a schopnostiach. V Boha začal veriť, keď uzdravila jeho mamu, susedku i známu.

Za svoje liečenie si peniaze nepýta, ako hovorí, Boh jej to zakázal. Prijme iba to, čo jej ľudia sami dajú.

Kde ju zaradiť?

Väčšina z vás si povie: šarlatánka, ktorá chce iba zarobiť na ľudskej naivite. A možno majú pravdu. Žijeme predsa v dobe, v ktorej už nie sme odkázaní na žiadnych šamanov a liečiteľov. Veríme vyspelosti našej spoločnosti, veríme vede a podobné bludy hádžeme do minulosti. Tam, kde vládla nevedomosť, kde zlí duchovia mali svoju moc. Veríme v to, čo vieme racionálne vysvetliť.

A predsa sa občas stane, že nám dôjdu argumenty. Niekedy ani tie najlepšie lekárske metódy nepomáhajú a našu vieru v schopnosti vedy ochotne pošleme do pekiel, keď sa pozeráme do očí smrti. Vtedy sme ochotní podstúpiť aj zdanlivo absurdné metódy, len aby sme odvrátili to najhoršie.

Keď žiadam kontakty na spokojných klientov, ktorí by mohli slová liečiteľky potvrdiť, ochotne mi ich poskytuje. Bez váhania.