Boha milujem len vtedy, keď o tom nikto nevie.

16/01/2014 13:35

Boha milujem len vtedy, keď o tom nikto nevie.

Tento prípad Vám milí čitatelia píšem z terajšej mojej praxe. Uvádzam ho preto, lebo aj v minulosti som mala zopár podobných prípadov a viem, že títo ľudia nekonajú podľa Boha správne. Chcem Vás ostatných varovať pred podobným duševným skĺznutím do neúprimnosti, farizejstva a falošnej lásky k Bohu. Už niekoľko rokov ku mne chodil jeden pán, ktorý s radosťou prijímal všetky Božie rady a pomoc pre seba aj celú svoju rodinu. Pomohlo sa veľakrát jemu osobne, jeho manželke aj deťom. Boh ho pred určitým časom varoval pred tým, že nedokáže priznať svoju vieru v Boha pred druhými ľuďmi ako sú kamaráti, kolegovia v práci...Doslova sa za Boha hanbí, lebo ľudia s ktorými prichádza do styku sú poväčšinou v Boha neveriaci. Bol varovaný a upozornený na túto skutočnosť s tým, že by mal svoj postoj k Bohu zmeniť a keďže dostával od Boha cenné rady cez moju dušu Bohom odoslané, pre šťastie a zdravie seba a svojej rodiny, tak by nemal Boha a vieru v neho zatajovať pred inými a hrdo sa aj na verejnosti k Bohu hlásiť. Tento človek určitý čas sa aj o toto snažil, ale preto že je povahou zbabelec táto cesta bola preňho veľmi ťažká. Čomu sa čudujem! Lebo náš láskavý Boh nepýtal od neho peniaze ani žiadnu inú materiálnu obetu, nemusel si kvôli Bohu odtŕhať od úst ani o nič v živote neprišiel, ale naopak od Boha dostával. Z môjho pohľadu Boh od neho chcel len maličkosť. Priznať pred druhými ľuďmi vieru v Boha a nepochybovať o mojom predurčení a schopnostiach požehnaných od Boha , ktoré dlhé roky spokojne používal a bol rád, že mu pomáhajú. Keď mal problém, vždy mu moje predurčenie a moje schopnosti od Boha požehnané boli dobré, ale povedať niekomu o tom, že navštevuje Lauru sa hanbil a bál, čo by si ľudia o ňom pomysleli. Pár krát sa o to síce pokúsil, ale pri cítenom odmietnutí druhými ľuďmi tieto pokusy rýchlo vzdal, aby neutŕžil hanbu svojho okolia. Takýto duševný postoj človeka sa nazýva len prospechárstvo, faloš duše a zrada Božieho mena a Božej pomoci, čo Boh nenecháva bez odvety. Za vďaku dlhoročnej Božej pomoci sa svojemu Bohu odmenil tým, že sa za vieru v neho hanbil. Keďže som vedma, v poslednej dobe som dlhší čas cítila že s ním niečo nie je v poriadku a pri jeho návštevách u mňa som videla, že tento človek sa pretvaruje, hovorí predo mnou o Bohu pekne ale jeho slová nie sú úprimné. Poznala som, že sa snaží túto svoju falošnú lásku k Bohu predo mnou skryť ale neskryl. Nechcem sa chváliť, ale duševné vnútro každého človeka či sa priamo nachádza v mojej blízkosti alebo je odo mňa ďaleko a pripomeniem si ho  v myšlienkach dokážem vždy vidieť pravdivo. Ľudia si mylne myslia, že Boh nás všetkých miluje aj keď budeme hrešiť, nenapĺňať desatoro Božích prikázaní a tajiť svoju vieru v Boha. Obranná reakcia mnohých znie: veď Boh je láska a musí nás milovať všetkých hriešnych. Áno, Boh je láska a aj nás všetkých miluje ale zároveň je aj spravodlivý a trestajúci. Myslia si, že keď sa k Bohu modlia ale zároveň idú nesprávnou životnou cestou, že Boh im všetko odpustí a môžu touto zlou životnou cestou kráčať ďalej až do svojej smrti. A vždy budú mať odpustené, lebo veď Boh je láska. Toto ale neplatí. Keď sa u takéhoto človeka ako tu opisujem pohár Božej trpezlivosti naplní, lebo dotyčný pán už dostal druhú šancu a náš láskavý Boh niekoľko rokov čakal na jeho duševnú nápravu, tak vtedy prichádza od Boha pre takéhoto človeka čas nápravy od Boha. Lebo on sám to bez dotyku Božej spravodlivej ruky sám nedokáže. Tomuto pánovi Boh poslal odkaz, že mu už cez moju dušu pomoc ani žiadnu inú radu do života nepošle. Nesmiem ho viac prijať a to podotýkam, že ma navštevoval dlhé roky a Božiu pomoc v svoj prospech prijímal. Boh mu cez moju dušu poslal do písma odkaz a nie taký, že ho miluje ale že sa na jeho nepolepšiteľnú dušu hnevá. Odkaz pre neho bol napísaný veľmi prísno. Ja osobne ako vedma som presvedčená o tom, že aby Boh jeho dušu dostal na tú správnu životnú cestu, pôjde to len cez jeho životné utrpenie. Keďže Boh mu už svoju lásku ukázal tým, že dostal druhú šancu a vedomosť o tom že nekoná dobre, svoju zhovievavosť a milosrdnosť k jeho pokleskom ukázal. Tento pán si to ale nevzal k srdcu a po veľmi krátkom čase znova nastúpil na pôvodnú zlú cestu. On je mylne však presvedčený, že keďže Boh je láska a on sa k nemu každý deň modlí, tak môže aj naďalej šlapať nesprávnou cestou a Boh mu bude stále odpúšťať a stále ho milovať. Ale dokedy? Ľudia rozmýšľajte! Milí čitatelia, dáva Vám toto jeho myslenie a konanie zmysel? Je to presne to isté ako u ortodoxných katolíkov, ktorí veria viacej cirkvi ako Bohu. Tí podobne konajú ako tento človek. Každú nedeľu v roku sa idú do kostola vyspovedať, s tým že po spovedi a následnom kňazskom rozhrešení vyjdú z kostola čistí ako ľalie a môžu hrešiť ďalej. Však ďalšiu nedeľu sa znova vyspovedajú a bude im znova odpustené. A takto celý život. Veď Boh je láska, tak môžeme hrešiť a kráčať zlou cestou celý život, Boh nám vždy odpustí. Tak takto to nefunguje! Milí čitatelia. Toto čo Vám tu píšem nie je môj výmysel. Všetko sú to Božie postuláty, ktoré od Boha prijímam. Nič čo na tejto stránke a aj v tomto článku uvádzam, nie je výplod mojej fantázie ale všetko sú to Božie poučenia odkázané Bohom pre poučenie ľudstva. Môžeme robiť chyby v živote. Uvediem len príkladom. Pohádame sa s blízkym svojim, ublížime slovom alebo skutkom inému človeku. Ale to sú schybenia ktoré urobíme pokiaľ nie sme na výsosť preveľmi zlí ľudia iba občas a nie pravidelne. Tieto zlé skutky keď pred Bohom úprimne oľutujeme a budeme sa snažiť ich čo najmenej opakovať, tak nám ich určite Pán Boh odpustí. Ale takéto myslenie, aké si pestuje dlhé roky v svojej duši tento človek že sa hanbí za svojeho Boha, nosí v sebe každý deň od prvej minúty rannej ako vstane až dokým neuľahne a nezaspí. A to deň po dni a neustále. Nie je to len občasný zlý skutok, ktorý iní ľudia páchajú ale trvalý zlý skutok. Navyše aj po poučení od Boha náprava jeho duše nenastala, tak ho podobne bude Boh aj odmeňovať. Preto Vás ľudia čítajúci tieto riadky vyzývam týmito slovami : Ľúbte a milujte svojeho Boha vždy a všade, neskrývajte svoju lásku a uctievanie Božieho mena pred druhými ľuďmi a nehanbite sa pred inými za to, že veríte v Boha a milujete Ho. Nikto Vám nekáže, aby ste chodili po mieste svojeho bydliska s transparentom v ruke s nápisom VERÍM V BOHA, ale keď prídete do životnej situácie že sa stretnete s ľuďmi v Boha neveriacich, ktorí Ho budú urážať a vysmievať Boha aj Vás, mali by ste si svojeho láskavého Boha zastať, tvrdo a nekompromisne sa ohradiť a nikdy nezdieľať v tichosti ich názor a pritakávať im! Takýto Váš postoj by bol  veľká duševná faloš a urážka Boha!!! S láskou pre Vás Vaša Laura

Contact

045/540 1849