Spoveď.

20.01.2016 01:02

Spoveď.

Ľubo Jurík | 25.07.2014
Milá Laura, viem že každá veta ktorú tu napíšeš je pravdivá bez omylu. Všetko si čítam a príjmam s pokorou že je to tak. Viem, že som sa nezachoval správne vtedy keď som mal verejne vystúpiť v TV. Zmocnila sa ma veľká tréma a sabotoval som. Ja som hneď potom pochopil, že to bola moja veľká chyba a zároveň Božia skúška z ktorej som prepadol. Nie som ten typ človeka, ktorému je všetko jedno a keď vidí problém, tak sa mu otočí chrbtom. Keby som ním bol, tak som hluchý a slepý ku všetkému a viac sa neozvem. Všetky články pozorne čítam a rozumiem tomu. Veľmi by som chcel všetko napraviť, lebo žijem s pocitom sklamania aký som. Máme slobodnú vôľu a preto sa niekedy rozhodujeme slobodne zle. Niektoré veci by asi boli lepšie podávané rozkazom, aby som nemal možnosť zlého výberu. Boh mi zachránil život, vyliečil ma z rakoviny, o tom nikdy nezapochybujem. Pomohol mi tisíckrát aj po tom čo som Ho sklamal. Veľmi veľa ma naučil. Sám si vyčítam ako som sa tak mohol zmeniť, keď povaha sa v zásade nemení, no hľadám zase správnu cestu z ktorej som zišiel. Viem že mi zostáva už len modlitba k jedinému Bohu, na ktorého nikdy nesmiem zanevrieť. Nech je môj prípad odstrašujúci pre všetkých ľudí a poučia sa z toho.
PS: Keď som dočítal Tvoj odkaz Laura, celú noc som mal výčitky svedomia a na druhý deň ráno mi prišlo tak veľmi zle, že som sa ledva postavil z postele a doplazil sa k záchodu pri ktorom som nevedel či mám do neho prv strčiť hlavu, alebo zadok. Strašne som sa povracal a posr.. Celý deň mi bolo veľmi zle. Nič nie je náhoda. Všetkých Vás milujem.