Sila myšlienok..

11.06.2017 01:20

Sila myšlienok..

Daniela P.|31.05.2016
Otecko môj, v posledných dňoch si mi ukázal, aké silné sú naše myšlienky. Na čo som pomyslela sa zakrátko aj naplnilo. Najskôr to bola myšlienka, či sa môže zatvoriť rampa skôr, ako prejde auto. Premýšlala som nad tým z vlastného strachu zo šoférovania. Ako som sedela za šoférom, pípol kartičkou, rampa sa otvorila ale hneď aj padla naspäť skoro na kapotu auta. Ďaľší príklad, priateľ mi hovoril, že záves môže zlomiť konár oleandra. Bola som vnútorne nahnevaná, že ako ho mohlo niečo také nereálne napadnúť. Kvet som vysunula von na slniečko a o chvíľku naň padol vysoký slnečník a konár zlomil. Hneď ma napadlo, že to mám za to, že držím v sebe hnev a strach. Dnes som sa išla prejsť, pozerala som na oblohu a hovorila som Pánu Bohu..že som si už toľko povinností splnila a už ma nejak nič nenapĺňa, či ma na tomto svete ešte niečo dokáže nadchnúť, žijem tu životom, ale neviem, či ho žijem správne, lebo robím veľa chýb. Pozerala som na oblaky aj na krásnu oblohu a za mnou zapadajúce slnko. Dívam sa na oblaky a v duchu si hovorím, že mne by trebalo poza uši, alebo ukázať niečo z nebies, nejaký lúč, alebo dúhu? Som sa ani nestihla nad sebou zasmiať, pozriem lepšie a dúha tam v tých oblakoch bola :-) Ďakujem, ďakujem, 1000x ďakujem !!! Pán Boh ma ani raz nesklamal, nedám naň dopustiť, to ja ho častokrát sklamem :( Tak ako napísal Mirko, niečo si prajem a hneď sa to naplní. Pán Boh nás počúva..stále!
S láskou Daniela.

miro reaguje:
Ahoj Daniela, motivovala si ma:-) aj ja budem konkrétny. Bol som na horách a vracal som sa domov pešo, povedal som si že naspäť pôjdem popri ceste, lebo som bol unavený a po ceste to bolo kratšie. Chýbalo už iba 5km domov, ale od únavy som si sadol na zvodidlo, pozeral som sa na nebo a vravím Bohu nech mi niekoho pošle kto ma vezme domov, že stopovať nejdem, nikdy som to nerobil, aleže ak mi Boh bude chcieť pomôcť, tak mi niekoho pošle:-) vydal som sa na cestu a po asi 300metroch mi zastal jeden kamarát že ide do mesta, že ma vezme ak chcem. Neváhal som ani sekundu:-) Včera ráno som čakal dvoch robotníkov čo mi mali ísť pomáhať s niečim, neprišli, volal som im, že sa nevedeli dostať do mesta. oprel som sa ... auto a akokeby som čakal čo sa bude diať...Opať som pozrel na nebo a vravím Bohu, nech mi pomôže, nech sa udeje čo sa má. Za 2 minúty išiel okolo kámoš ktorého som nevidel hádam polroka, tak sa pristavil a pýtam sa ho či má čas, čo ide dnes robiť, či mi ide pomôcť s niečim? On že má čas, jasné že ide, tak sme išli urobili čo bolo treba...
Boh zasahuje niekedy fakt ako na počkanie. A niekedy to trvá dlhšie. Jedno je isté, vždy je tak, ako On chce, nie ako my. Nedáva nám vždy to čo chceme, ale to čo potrebujeme.
ĎAKUJEME Ti Bože že nás vychovávaš a vedieš životom!