Približne pred rokom ma náš nebeský Otec vytrhol z pazúrov katolíckej cirkvi.

01.04.2015 19:48

Približne pred rokom ma náš nebeský Otec vytrhol z pazúrov katolíckej cirkvi.

Peter

Tiež som pokrstený katolík ako Ty a takto približne pred rokom ma náš nebeský Otec vytrhol z pazúrov katolíckej cirkvi, no postavil ma na rovné nohy a čakal...čakal či to nebolo márne a zbytočné. Vidím, že v Tvojom prípade sa to Bohu podarilo dokonale. Ďakujem Ti aj za seba za Tvoj príspevok, za neodškriepiteľné a nespochybniteľné fakty, o ktoré sa Tvoje slová opierajú. Veď tie práve potrebujú ľudia tohto sveta: fakty, dôkazy... tak naaaaa, tu ich máte katolíci aj Vy ostatní. Čítajte a rozmýšľajte, overujte a znovu rozmýšľajte. Má to však malý háčik. Chce to zdravý rozum, otvorené srdce, úprimnosť k sebe samému, pokoru a možno aj potrebu zmeniť svoj konzum, svoje pohodlie a prestať považovať seba a všetko okolo seba za pupok sveta. Mám obavy, že to je však na mnohých z vás priveľa. Ale je to na Vás, na každom z Vás. Náš nebeský Otec bude čakať. Ak si však nie len tento Petrov článok na katolícku cirkev, ale aj všetky ostatné články a rubriky tejto Božej stránky prečítate a vytriete si s nimi zadok, čo si myslím, že sa aj vo veľa prípadoch katolíkov, ale aj Vás ostatných udeje, poviem Vám úprimne, že by som Vás nechcel vidieť, keď sa nášmu jedinému Bohu Otcu všemohúcemu, Stvoriteľovi neba i zeme (Ježišovmu Otcovi), jedného dňa pozriete do tváre a pochopíte svoju chybu a svoju zadubenosť z tohto obdobia Božej internetovej stránky riadenej Laurou - posledným Božím prorokom na tejto zemi, ktorá od nikoho nič nechce, nežiada, nič neorganizuje, nikoho nenahovára, nikomu neprikazuje, nikomu neovplyvňuje jeho slobodnú vôľu, nikomu neubližuje, ale naopak všetkým, ktorí o jej pomoc žiadajú zadarmo, zdôrazňujem „ZADARMO“ z lásky k nášmu jedinému Bohu za dar, ktorý od neho dostala nezištne pomáha a vedením tejto Božej stránky poslušne plní Božiu vôľu zachraňovať tento svet odkazmi a varovaniami od Boha. Verte mi, že ten deň príde, každému z nás. Pochopte katolíci, som jeden z Vás, ktorý bol pokrstený, birmovaný, miništroval som celé detstvo, 30 rokov som počúval v kostoloch kázne všelijakých kňazov, do osprostenia počúval kvílenie starých žien v laviciach, ich litániovské a ružencové drmolenie (ináč výraz môjho otca), modlieval sa k nejakému trojjedinému Bohu, ktorému som aj tak 30 rokov neporozumel a kam ma to doviedlo. Nikam. Stal som sa ľudským odpadom a duševným smradom, o ktorom by vedeli rozprávať moje deti, moja manželka, moji kamaráti, kolegovia...atď. Nehrám sa na žiadne geroja, ani si nevybíjam nejaké svoje skryté komplexy písaním týchto riadkov, mám dosť svojich problémov aj napriek tomu, že ma Boh Otec už rok vedie, napráva a učí byť lepším mužom, manželom, otcom, bratom, synom, kamarátom, zamestnancom, športovcom, no najmä ma učí byť vždy Božím synom. Život sa mi otočil o 180 stupňov, ale telo mám tak zhumplované konzumom, dušu tak prehnitú satanovými pokušeniami a rozum osprostený katolicizmom, že ešte potrvá a len náš Boh Otec vie, či sa ma vôbec podarí dať dokopy a nájdem svoj pokoj, šťastie a rovnováhu svojho života. Preto hlavne Vy katolíci, Vám tieto riadky adresujem a prajem Vám, aby ste pochopili pravdu, ktorá je len jedna, nie sú dve ani tri, ako to vymyslela cirkev. Všetko podstatné je na tejto Božej stránke, čítajte katolíci aj Vy ostatní a venujte svoj čas Bohu, on nám dal život a chce za to len to, aby sme ho mali radi a správali sa podľa 10 božích prikázaní. Nič viac, nič menej. Boh je jednoduchý, milujúci a spravodlivý. 

Poviem Vám jednu námetovú situáciu, ktorá mi raz skrsla v hlave, samozrejme je vymyslená a poslúži len ako príklad a dôkaz o rímsko-katolíckej viere, podotýkam len pre zdravo uvažujúci rozum: 

Po mojich 30 ročných skúsenostiach s katolíckou vierou a spoveďami v kostoloch kňazom, by som prišiel najlepšie na hromadnú veľkonočnú alebo vianočnú spoveď do kostola, kedy to ide ako po masle, je jedno kde a je jedno ku akémukoľvek kňazovi, ktorému by som sa išiel bežne ospovedať zo svojich hriechov. Vymyslel by som si príhodu, že som doma zbil svojho syna za nejakú maličkosť (povedzme, že nechcel zjesť čo mu mama uvarila). Po príchode do spovedelnice by som sa úctivo pozdravil (samozrejme urážkou Boha: „Pochválený buď Ježiš Kristus“), čo by kňazovi dalo najavo, že som poriadny kresťan-katolík. Následne by som sa pustil do srdcervúceho tichého plaču a rozpovedal kňazovi svoj hriech, že som zbil svojho syna za maličkosť a že mi je to hrozne ľúto. Po mojich 30 ročných skúsenostiach na 1000 percent viem, že kňaz po pár slovách o morálke, po treste, že sa mám doma niečo cca 10-krát pomodliť a po jeho výzve ku mne na oľutovanie tohto hriechu (čo by som samozrejme oľutoval katolíckou formulkou), by som od neho dostal jeho kňazské rozhrešenie z tohto môjho hriechu slovami: „A ja Ťa rozhrešujem z Tvojich hriechov v mene otca i syna i ducha svätého“. Ja by som v tej chvíli ukončil svoj umelý plač a povedal kňazovi: „No a teraz ma počúvajte pán farár, syna som zbil až tak, že je modrý, no vôbec to neľutujem a keď som ho bil urobilo mi to veľkú radosť, Teba pán farár som oklamal, nič si nezbadal, lebo si len človek a ako človek si mi dal rozhrešenie môjho hriechu v mene Boha. Akým právom? To mi môže dať len samotný Boh, ktorého sa mi nikdy nepodarí oklamať. Teraz sa vyzleč zo svojho napudrovaného rúcha a choď prosiť Boha o odpustenie, že si sa hral na Boha.