Prestala som veriť odkazom na tejto stránke a nechala som priestor pochybnostiam.

11.06.2017 14:21

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt leto 2016

Prestala som veriť odkazom na tejto stránke a nechala som priestor pochybnostiam.

Júlia P.|12.4.2016 

Milí čitatelia, s Pánom Bohom sa moja duša rozpráva každý deň, teraz píšem vám, aby ste vedeli, čo sa mi stalo a možno sa niekto z toho poučí, alebo niečo viac pochopí.
Deň na to, ako som finančne prispela na stránku mi prišla o polnoci SMS-ka od pani Laury, že mi to vrátili naspäť. Zostala som v šoku. Aj mi napadlo, že veď nech sa deje hocičo so mnou, ten príspevok si pani Laura s pánom Vladom zaslúžia, veď stránku čítam každý deň, aj dve Božie odpovede som nedávno dostala. Ale hlavne ma trápilo, čo sa deje, v čom som schybila a prečo sa Pán Boh na mňa hnevá. Nevedela som presne, o čo ide. Tušila som, že niečo robím zle, ale že až tak, to mi nenapadlo. Po pár minútach som bezradne chytila telefón, že sa spýtam, v čom robím chybu.
Pán Vladimír mi povedal, že Pán Boh odkazuje, že každému kto teraz schybil, to dá pocítiť intuíciou, aby nemusela pani Laura prijímať pre každého výklady. Myslím si, že aj bez toho má toho dosť. Ešte mi pripomenul, že oni sa na mňa nehnevajú. Tomu rozumiem, veď oni hovoria ľuďom pravdu od Boha a nerozhodujú sa podľa svojej nálady, komu pomôžu, komu nie.
Bol to krátky telefonát. Prosila som Boha, nech mi teda našepká cez intuíciu, čo robím zle. Uvedomovala som si, že bez Boha nechcem žiť. Bolo mi to ľúto. A postupne mi to dochádzalo. Veď ja, čo sa každý deň modlím Božie modlitby, čo čítam stránku, čo ma Boh vyliečil zo psychických problémov, koleno mi lieči... veď ja pochybujem. Neverím stránke, nechávam priestor pochybnostiam.
Nebyť toho, že ma Otecko odmietne, by som si to nikdy takto neuvedomila a ešte by som sa zhoršila. Konečne som vedela tie myšlienky zahnať, konečne som pochopila, že treba počúvať svoju intuíciu. Vždy som vedela, kde je pravda, ale aj tak som si nakoniec prestala vážiť, že čítam Božie odkazy odoslané cez proroka pani Lauru. Presne ako mi Boh naposledy odkázal, používam svoj vlastný rozum a nepočúvam rady od Boha, preto si nezaslúžim už pomoc.
Presne ako som to spravila minule. Boh mi od začiatku naznačoval, odkazoval, že ostať s bývalým partnerom,  to nie je správna cesta. Ale som Ho nepočúvala. Chcela som byť s ním šťastná za každú cenu. A vidíte, stálo ma to skoro rok života, kým som prišla na to, že po jeho boku nikdy nebudem šťastná. Že som to všetko moc silila.
Ľutujem to. Teraz to ľutujem každý deň. Snažím sa prijať pokorne, čo si zaslúžim. Viem, že som Boha urazila a to ma trápi najviac. Nie je nič horšie ako prísť o Boha. To som si už myslela, že som dosť prefackaná. Ale už viem, že si len nestačí priznať chybu, ale ju aj poriadne oľutovať. Veď za všetko si môžem sama. Toľko som sa naučila a ešte sa mám stále čo učiť. Boh ma vychováva, upozorňuje na chyby a mení na lepšieho človeka. Ešte Mu musím za to poďakovať, že ma v tom nenechal aj keď som Ho neposlúchla a vyviedol ma späť na moju osudovú cestu, na ktorej jedinej sa cítim ako doma. Bože odpusť mi prosím, že som o Tebe pochybovala. Nečakám, že mi hneď odpustíš, až keď si to zaslúžim. Viem, že nie je nič krajšie ako nám Ty odkazuješ. Ako som mohla pochybovať? Cítim, že presne tu je PRAVDA.