Nepoučiteľnosť katolíkov.

11.06.2017 04:43

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt hinh nen dep
Nepoučiteľnosť katolíkov.

Daniela P.|10.04.2016

Čítam si stránku vždy keď sa dá, upokojuje ma a veľa sa z nej učím. Čítame si ju spolu s mojim priateľom, čo som veľmi šťastná, že aj on od mojej liečby začal veriť Pánu Bohu a ďakovať mu za všetko. On mu ďakuje viac zo svojho vnútra ako cez modlitby, pretože som mu jeden čas povedala, že ak nebol ešte u Vás, nemal by chodiť na stránku. Ale vždy, keď som sa o niečom dozvedela, tak sme sa o tom rozprávali. Pred mesiacom ako som začala napĺňať liečbu so šalviovým čajom, dovolila som mu túto liečbu napĺňať so mnou. Mňa vďaka Pánu Bohu choroba obehla, no priateľ dostal vysoké horúčky a ležal vyše týždňa v posteli. Keď sa mu blížila horúčka ku 40stupňov, povedala som mu, nech sa v duchu prihovára Pánu Bohu. Jeho mama u ktorej bývame však neberie na vedomie, že mňa vyliečil sám Pán Boh. Hovorila mu, nech si berie lieky, antibiotiká atď. Nakoniec z nich ostal v nemocnici, pretože na vírus lieky nezabrali, len mu oslabili imunitu. Po niekoľkých dňoch mu bolo už lepšie, síce bol slabý. Ale svojej mame povedal, že mu zabrala liečba, ktorú so mnou začal vykonávať, pretože dávnejšie, keď mával horúčky, bolelo ho celé telo a blúznil.
Drahá pani Laura, znova som sa rozpísala, máte toho viac než dosť. Veľmi by ma mrzelo, ak som konala zle, ale chcela som naučiť priateľa ďakovať Pánu Bohu, nech je so mnou bojovníkom a vyvracia vieru v ktorej žije jeho väčšina rodiny. On sám mi hovoril, že ako bol susedovi na pohrebe, dobre počúval reč farára a bolo to o Ježišovi, duchu svätom, že málo tam bolo použité slovo BOH a keď áno, pre nich to bol Ježiš, ktorý skonal na kríži za naše hriechy. Raz sme boli spoločne na omši za jeho babičku, vyžadovala si to jeho mama, nechcela som, aby ma ohovárali. Celé to bolo jedno veľké fliasko, mne aj priateľovi bolo zle keď sme odchádzali. Všetko bolo len o cirkvi, čo oni ako pomáhajú, raz bolo spomenuté meno nebohej babičky. Bolo to hrozné. Priateľova mama bola nadšená z toho, že ju farár pochválil, že koľko veriacich prišlo do kostola. Vtedy som jej povedala, že ano, tešil sa ovečkám, ktoré mu dobre zaplatia. Boli sme na malej svadbe jeho bratovi. Chcel by ju zopakovať ešte raz v kostole. Nakoľko si nás vybrali za krstných rodičov, ja som odmietla ísť na svadbu do kostola. A už mi je jedno, kto si čo pomyslí.
Nech už čím skôr bývame sami a hlavne, nech dostaneme našej láske požehnané. To jediné som poprosila priateľovu babičku na jej smrteľnej posteli.. Ešte som o Bohu ani netušila..ale znamenie pre mňa prišlo  hneď.