Moja dobrá stará mama sa pomodlila k Pánu Bohu vždy pohľadom z okna na oblohu.

22.04.2015 22:13

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt neka te andjeli cuvaju

Moja dobrá stará mama sa pomodlila k Pánu Bohu vždy pohľadom z okna na oblohu.

Kvetena | 19.04.2015

Krásny deň Vám prajem pani Laura, Vášmu manželovi a všetkým Božím bojovníkom. Nedá mi, aby som nezareagovala aká je naša cirkev. Už ako malá som sa vyhýbala kostolom. Ešte šťastie, že moji rodičia do kostola nechodili. Boli by, ale nemohli vtedy sa to veľmi sledovalo. Vojaci nesmeli chodiť do kostola. Moja mama občas zašla, je evanjelička a tak aj mi deti. Mala som výborných starých rodičov, veľmi som ich ľúbila. Keď som bola u nich cez prázdniny, vždy som myslela, no je nedeľa a stará mama ma zobudí do kostola. Ale nikdy sa to nestalo, povedala mi keď ráno vstávala, spinkaj dieťa moje máš čas. Tak som si hovela v posteli a moja dobrá stará mama sa pomodlila k Pánu Bohu vždy pohľadom z okna na oblohu. Vtedy ma vždy napadlo, Pán Boh je tam hore v nebi a nie v kostole. Už viem, prečo sa stará mama modlí doma. A bola som taká šťastná, že tam nešla. Rozprávala mi o Pánu Bohu o jeho spravodlivosti, dobrote, láske ako si treba uctiť Boha a mať Ho v srdci. Od toho času som si prikladala ruku na srdce a keď klopkalo, povedala som si, je tam je so mnou, mala som asi šesť rokov. Ale bolo to úžasné s touto myšlienkou zaspávať a budiť sa. Dnes som veľmi šťastná, že som nechodila a nechodím do kostola. Raz som bola na prázdninách u sesternici v Kubíne, zobrala ma do kostola, hoci sa vo mne všetko búrilo. Keď zvonili zvony, kľakla si na kolená na chodníku a prežehnávala sa. Boli veľmi tuhí katolíci. Jej mama ma nemala rada, že som nechcela chodiť do kostola. V kostole ma svrbelo celé telo, škrabala som sa ako keby som mala nejakú alergiu, alebo neviem čo, nevedela som si to vysvetliť. Vtedy som mala pätnásť rokov. Od tej doby prešlo dosť času a bola som v kostole keď sme dávali odslúžiť omšu za dušu, ktorá odišla z tohto sveta. Farár mal plno výhovoriek že majú plno, potom že omša je už napísaná, že sa nedá, ale keď dostal dvesto korún, ktoré si dal hneď do vrecka, pomyslela som si aký hajzel to je. Nemala som nikdy rada kňazov. Ked hovorili o odpustení hriechov, pomyslela som si svoje hriechy si sama musím zodpovedať pred Bohom, za moje hriechy Ježiš nezomrel, zomrel za svoje, ja si musím sama svoje hriechy odčiniť a nik iný. Moje myšlienky vždy patrili Bohu a anjelom. Im som ďakovala a žiadala o pomoc a ochranu. Poznala som jedného evanjelického kňaza, bol v civile a mojej známej sa veľmi páčil. Mal tak asi okolo 40 rokov. Chcela, aby som sa opýtala čo robí, či je manekýn, bol veľmi pekný. Išla som za ním, aby prepáčil že ruším, bol zaujatý čítaním novín. Pozval ma, aby som si prisadla. Povedala som mu, samozrejme som si to vymyslela že priateľka hovorí že je manekýn. Zasmial sa a povedal, že nie. Tak som mu povedala viacej zamestnaní, ktoré som myslela že asi môže robiť. Nakoniec mi povedal, že je kňazom evanjelickým. Hodne som sa ho všeličo vypytovala o cirkvi, povedala som mu že sa mi nepáči, čo cirkev robí ale že sú radi, že majú toľko sprostých oviec a baranov. Súhlasil so mnou, povedal, že má veľa kníh o Bohu a druhom svete, ale to že nemôže povedať, lebo by ho odstránili, tak knihy čítal tajne. Dobre sa mi s ním rozprávalo, lebo aj ja mám veľa takých kníh doma. Už tu nie je, odišiel z cirkvi a išiel do Rakúska. Povedal, že neni to sranda, klamať vedome ľudí. Sám mi to všetko potvrdil aká je cirkev, že preto navždy odchádza zo Slovenska aj z cirkvi. Tak ďalej žijem, že veľmi ľúbim Nebeského Otecka, že moja láska k Bohu je večná a nekonečná, je mojim svetlom, je mojim slnkom, je vánkom i vetrom, nočnou oblohou, žiarivou hviezdou ktorá ma vedie životom, že je tým všetkým čo mám a vždy je pri mne, pomáha mi, napĺňa ma svojou nekonečnou láskou, tak ako všetkých bez rozdielu a ja som šťastná a vďačná, že Ho mám a smiem Ho ľúbiť a je pri mne vždy, keď Ho potrebujem, nikdy neodíde môj jediný milovaný a milujúci Boh. Božiu pravdu šírim a vždy budem šíriť ďalej. Veľká vďačnosť patrí môjmu Bohu, za všetko, za každého, za moje deti i vnúčatká i pravnučku, za ich zdravie, svetlo života, veď všetci patríme tomu najspravodlivejšiemu Stvoriteľovi celého vesmíru celého sveta. A svoje hriechy si budeme každý jeden zodpovedať pred Bohom všetci bez rozdielu, nik za nás ich neodčiní. Neľutujem kňazov, nemenila by som s nimi, ale ten odchod z tohto sveta a tam bude krutý, no myslia si, že oni môžu všetko, veď všetko robia v mene Boha a verím, že to všetko sa im spočíta. Od nich je to zotročovanie ľudí vo svoj prospech. Všetko je do času, nič netrvá večne, všetko má svoj začiatok aj koniec. Pozdravujem Vás Boží bojovníci, šírme pravdu o Najúžasnejšom Bohu ktorého máme a nie o tom, ako vykreslila Boha katolícka cirkev. Vám pani Laura tiež ďakujem za všetkých a za všetko, čo pre nás robíte. Ďakujem Vám PROROK náš dar od Boha, ktorého veľmi ľúbim. Klaniam a korím sa Bohu, s láskou a úctou vkladám nás do Jeho veľkého náručia, plného lásky, nehy, veď On nás ľúbi všetkých, sme Jeho deti, ktoré Ho veľmi ľúbia a sú Boží bojovníci. S láskou Kvetena