Moja cesta k Bohu.

01.04.2015 21:05

Moja cesta k Bohu.

Peter B.

Tak ako veľa z nás, i ja som sa narodil v rodine katolíčky a evanjelika. Moje prvé cesty do kostola viedli v rannom veku za doprovodu babky, ktorá ako každý verný katolík a cirkevník /žiaľ ona za to nemohla/, chcela mať z vnúčika miništranta, na ktorého sa bude pozerať celá dedina, ako pomáha farárovi pri /dnes to už môžem povedať/ nezmyselných obradoch a modleniach sa modlám. Vďaka Bohu, nemal som s kňazom žiadnu negatívnu skúsenosť/myslím tým zvrhlú/.

Našťastie, v 13-ich rokoch som opustil rodnú „hrudu“ a odišiel som študovať strednú školu 400km od domova...od rodiny. Nemusel som chodiť pravidelne do kostola, v podstate sa mi ani nechcelo...nemal som pocit naplnenia z chrámu a Božej prítomnosti na omši. Čo mi však ostalo-boli modlitby. Modlil som sa takmer každý večer, nielen „Otčenáš“, skrátka tak ako som bol naučený. Osobne si myslím, že som si vymodlil aj maturitu. Aj dnes po 20 rokoch od nej, si spomínam ako som sa modlieval večer pred spaním, aby som to zvládol.

Domov som chodil asi tak raz za mesiac, vtedy som si rodinnú povinnosť splnil a do kostola som išiel. Veľa krát sa mi však už keď som bol takmer dospelý stávalo, že som chcel na omši vykríknuť z plného hrdla-TO JE HLÚPOSŤ! TO JE KLAMSTVO! Nechápal som to, bol som z toho mimo...myslel som si, že potrebujem pomoc odborníka...dnes viem, že moja duša/aspoň si to myslím/sa bránila týmto spôsobom voči tomu čo sa tam hovorilo, čo sa tam dialo.

Mával som však od detstva búšenie srdca a psychickú nestabilitu...liečil som sa však až v dospelosti u psychiatrov. Pomohlo...avšak len na pol roka...a psychika bola zasa v háji. Viete si asi predstaviť aké má človek referencie s takýmto kreditom. Čas plynul a ja som sa v 27-ke oženil. Moje problémy s psychikou nastali i po svadbe...a bolo to šialené...vraj som nezvládol ženbu atď...nevedel som už od „radosti“ čím si „pomôžem“. Díval som sa na oblohu a pri padajúcom meteorite som si želal aby som sa vyliečil. Ako z jasného neba som čítal inzerát v regionálnych novinách, že liečiteľka poskytuje pomoc od Boha. Dal som sa na to a navštívil som prvý krát pani Lauru s manželom. Verdikt a liečba od nášho láskavého Otecka znel: Okamžite prestať s liečbou psychofarmakami a modliť sa plus odvary atď. - veď to poznáte. Verte mi, okamžite prestať jesť tabletky od psychiatra, je naozaj nebezpečné!!! Zvládol som to, áno, síce až na 2-hý pokus, ale zvládol. Moja viera bola prvý krát slabá, skrátka som len skúšal. Vtedy ešte nemala pani Laura webovú stránku. Nedalo sa prečítať si tak ako dnes-koľko ľudí už Boh cez ňu vyliečil.

Nasledovalo spoločné odklínanie s manželkou. Stáli sme a spolu sme robili obrady...skrátka i takto nás láskavý Boh spojil.

A môžem povedať že Boh mi takú manželku dal, že si ju ani nezaslúžim. Náš láskavý Otecko Nebeský nám požehnal 2 dcéry a syna. Najkrajšie a najlepšie deti na svete – to je jasné, pretože sú naše. Stála a stojí pri mne vždy, a sme spoločne veriaci nášmu jedinému Bohu. V tomto mám naozaj šťastie.

Takto to nejako začalo a zároveň pokračovalo...dcéra/6,5r/ mala ísť na operáciu so srdiečkom(WPW syndróm)žiadny telocvik, skrátka obmedzenie v živote malého dievčatka...2 roky sme sa modlili a podávali jej Božiu liečbu jednu za druhou. Dnes? Dnes sú to už 4 roky čo je po liečbe, a patrí medzi deti ktoré dobiehajú prvé v cieli!!! Vďaka Ti Bože!!! VEČNÁ A ÚPRIMNÁ VĎAKA!!! Keby to vedela lekárka ktorá si myslí, že pomohli jej tabletky, ktoré sme dcére nepodávali, tak poletíme cez zavreté dvere.

Druhorodená dcéra mala koprivku-lekári to liečiť nevedia...a čo na to Pán Božko náš láskavý? 2 týždne a bola fit!

Najmenšieho chlapca mi z drápov smrti Boh láskavý vytrhol, keď som ho na reverz bral z detského na Kramároch. Chceli ho operovať na nevedno čo, bol by tam zomrel...mal 2 roky drobček. Dnes je zdravý 5 ročný chlap.

Môj tlak a srdce som si liečil 2x. A to mám takmer 40r. Zrejme by som tu už nebol a nepísal, nebyť každej jednej liečby, za ktorú som vďačný.

Je to málo na to, aby som veril nášmu jedinému Bohu a jeho prorokovi Laure? Je to málo na to, aby pochopili i tí najväčší odporcovia a závistlivci, že Boh nám sem zoslal jeho pravú ruku? 

Prajem každému, kto sa dostal na túto Božiu stránku, ktorú spravuje Boží prorok Laura s najväčším Božím bojovníkom Vladimírom, aby otvorili svoje srdcia dokorán a nasali tú nádhernú energiu plnú Božej lásky a dokázali prijať pravdu ktorú neumlčí nikto nikdy, pretože nás Bohu verných, bude len a len pribúdať. A cirkevníkov ubúdať.

Za to všetko som vďačný len a len môjmu a nášmu láskavému Bohu, Božiemu prorokovi Laure a Vladimírovi, za skvelé usmernenia a výklady písma.

Takáto je moja cesta k Bohu. Milujem ho za to všetko a moje deti si to uvedomovať budú čím budú staršie viac a viac. Pretože sú žijúcimi dôkazmi....

 

  • Lucia 

    Peťko vyšli mi slzy, keď som čítala Tvoj príbeh. Vieš ja už v mladosti som poradila vlastne nešťastnej duši, nech neberie tabletky. Vieš tá intuícia od mala a on sa naozaj dal do-kopy, postupom času. Som veľmi rada. Dnes je na tom oveľa lepšie. Nie som s ním v styku, ale vidím na facebooku. Píšem mu o pani Laurike, láskavom proroku nášho milujúceho pána Boha, tak verím, že ju raz navštívi. No a pred rokom, pred rokom aj dačo, sme boli rozídení s manželom na 4 dlhé mesiace a stretla som sa s bývalým priateľom, ktorý bol na psychiatrii a bral lieky a bol na tom zle. Cítila som, že tie tabletky, mu nerobia dobre, že ho zatvárajú pred svetom. Vieš, keď to vidíš, tak to vieš. Ja neverím tabletkam. A som mu povedala, nech ich neberie, môj názor a chcela som, aby šiel vonku sa prejsť. Akurát ten chlapec, no už muž, je odo mňa starší o rok, má okolo seba negatívnych ľudí. Doma sa rozvádzajú, aj k pani Laurike som ho poslala, aj chcel ísť, tak najprv písal, že pôjde s iným kámošom, čo bol prekliaty a dostal od pána Boha modlitbu na kliatbu a nakoniec nešiel. Prišiel po mňa na Slovensko manžel po tých 4 mesiacoch a odišla som s ním. Veľmi mi chýbal, môj manžel. S tým kamarátom som sa videla pár krát, nechcel sa zoznámiť s kamarátkami a ísť von, mal červené oči, úplne bledú tvár a čo vyšiel von, utekal spať domov. Keď som začala propagovať na facebooku, že pán Boh je jeden, stránku láskavej pani Lauriky, vlna útokov sa začala a v tom mi napísala jedna žena nášho známeho, že všetci vravia, že mi už nie je pomoci, ale že teda, ona sa nevzdala a ide mi pomôcť, že ten môj bývaly priateľ z mladosti, prestal brať lieky a chcel sa zabiť. Ja konám dosť intuitívne, jasné, že ma to trápilo, čo mi písala. A došli sme k tomu, že ho preorientovali na pána Ježiša, pána sveta. Tak sa to potočilo a ja mu nie som blízko. No modlím sa za neho. Tak ďakujem dnes pánu Bohu, najmilovanejšiemu, že si môžem čítať Tvoj príbeh s krásnym koncom a ma utvrdil s tými tabletkami. Nech Ti pán Boh žehná Peťko aj celej rodinke, som veľmi rada, že máte s manželkou tak blízko k sebe. Nie všetkých cirkevníkov sa podarí zachrániť, ale aspoň vedia, že sú ľudia, čo im povedia pravdu, že pán Boh nie je je trojitý, ale je jeden. A najkrajšia forma, je to ozaj povedať pesničkou. S láskou Lucia