Klamaná vlastným otcom.

01.04.2015 01:40

Klamaná vlastným otcom.

Valéria

Začnem netradičným písaním, narážaním na to s kým v domácnostiach žijeme, prežívame radosti, bolesti. Som mladá mám len 21 rokov. Ešte pred pár dňami som bývala v spoločnej domácnosti, približne 6 rokov s otcom. Rozumeli, pomáhali sme si. Aj keď bol dosť nervák a mal výbušnú povahu, veľa ľudí z okolia s ním mali problém, či v rodine, práci, kde sa pohol mu všetko vadilo napriek tomu všetkému z lásky k nemu som bola pri ňom. Po návšteve pani Laury som zistila, že mám kliatbu, preklial ma vlastný otec, nechcel ma už od narodenia lebo čakal, že budem chlapec no som dievča. Keď som sa ho na to pýtala zoči voči povedal mi, že mama mu dlho hovorila, že to bude chlapec a tak už veľmi očakával a tešil sa, no pred narodením nakoniec zistili opak ani sám mi to poriadne nevedel vysvetliť no cítila som z jeho slov, že by ešte aj teraz zmenil. Nemôžem si nájsť ani partnera kvôli nemu, chcel ma pripútať k sebe, nič z toho čo robil nebolo úprimné myslené z lásky a od srdca, bola to hnusná faloš z jeho strany. Samozrejme keď mi to pani Laura povedala bol to šok, chvíľku som sa spamätávala z nečakaného odhalenia pravdy. Vladko a pani Laura mi dodali odvahu povzbudili ma a ešte v ten deň som prišla domov pobalila si veci povedala som mu čo urobil, nechcel si to priznať. Totiž chodí aj do kostola je poriadny kresťan ani sviatok mu neujde..... hrozné skutočne. Počas balenia mu hovorím, ak ma máš skutočne rád ako si mi to tvrdil tak sa ospravedlň PÁNU BOHU kľakni si a potom sa ospravedlň mne a zavolaj pani Laure. Samozrejme sa tak nestalo a namiesto toho lamentoval čo si pomyslia ľudia, ako bude vyzerať pred nimi a čo im povie, že kde som. Bolo to hnusné a bolestné na to nikdy nezabudnem tak ma mal „rád“. Ešte ziapal ako nepríčetný kde je tá Laura a vtedy som sa mu pozrela do očí, zoči voči sa stretli naše oči a také čierne oči ako som mu videla som ešte nikdy nevidela strach a hrôza, v tej chvíli som mu povedala ty vieš kde je a za ňou nikdy nepôjdeš. Aby nebolo toho málo mame nadal, že je satan alebo nejako tak ju označil už si presne nepamätám. 

Ďakujem pánu BOHU za to, že mi dal silu aby som ešte v ten deň odišla, odovzdala kľúče a nikdy ho nevidela. Ja sama som nevedela ako to bude no Boh mi dal silu aby ma nič nezastavilo. Ďakujem Ti Otče za odhalenie pravdy, za pomoc, za zobratie smútku z mojej duše aby som  toľko neplakala. Ďakujem za otvorenie cesty k pani Laure, k Tebe samotnému Otecko. Ľúbim Ťa Bože a bez tvojej lásky a pomoci si nikto z nás na tejto Zemi neporadí, lebo ani ja sama som sa necítila dostatočne silná ale s Tebou a vierou v TEBA som verila, že mi pomôžeš. Ďakujem Ti PANE BOŽE.

Ďakujem pani Laure a pánovi Vladkovi za povzbudivé slová, za ochotu pomôcť, za čas ktorý nám obetujú.

 

  •  Ronald

    To nie je pravá otcovská láska k dieťaťu. Bola to faloš a sebectvo, ktoré šli z jeho úst. Keby Ťa mal skutočne rád, nebral by ohľady na ľudí a hlavne sám na seba, čo o ňom povedia ľudia keď dcéra od neho odišla. Správne mal povedať, dcéra moja neodchádzaj, mám Ťa veľmi rád, budeš mi chýbať a bude mi bez Teba smutno. Niečo v tomto zmysle. U neho viac zaváži jeho vlastná reputácia u ľudí ako otca a mienka iných ako skutočná láska k Tebe a smútok za Tebou. Nečudujem sa, lebo ako píšeš Tvoj otec chodí do kostola a takí sú skoro všetci falošní. Ja som to zistil na sebe, keď som u nás v dedine prestal aj s rodinou chodiť do kostola. U všetkých v dedine som neznaboh a čert, pritom sa doma možnože modlím viac ako ostatní. Zbytok dediny čo chodí do kostola sú všetci „svätí a anjeli“. Čo na to povedať? Bez slov! Milá Valéria nemáš čoho ľutovať, taký otec stojí za deravý groš. Je mi Ťa ľúto, ale musíš to prekonať a zabojovať. Pevne verím, že máš v svojom okolí ešte blízku osobu (matku, súrodencov) o ktorých sa môžeš oprieť a pomôžu Ti to zvládnuť. Držím Ti palce, aj na nohách. Prepáč zabudol som na Pána Boha. Ten Ti v Tvojom trápení pomôže najviac a až potom ostatní. Modli sa k Bohu a pros Ho o pomoc.

  • Valéria

    Ronald, ďakujem za povzbudenie. Neľutujem, verím Bohu a som šťastná, že som sa oslobodila od neho. Za všetko ďakujem Bohu, jemu nič nie je nemožné a verím Bohu viac, ako duši, ktorá mi povie, že ma má rada ale pravda je skutočne iná.