Každému sa všetko vráti ...

10.06.2017 02:16

Každému sa všetko vráti ...

Katarína|12.03.2016
"Zbaľte si svoje veci, odovzdajte kľúče, ukončujeme s Vami pracovný pomer"- tak zneli slová mojej nadriadenej.
Dostala som vyhadzov v práci, na minútu bez udania dôvodu.  Bolo to dosť drsné a keď som sa opýtala, že prečo, dostala som iba odpoveď, že to nebude komentovať, že som v skúšobnej dobe. Áno, mali na to právo podľa Zákonníka práce. Ale mali na to právo aj podľa iného zákona, ako Zákonníka práce? Myslím tým, podľa Božieho zákona. Možno mali, možno nemali, to ja neviem a myslím, že ani nemám právo to posúdiť a vynášať nejaké súdy. Či mali na to právo posúdi spravodlivo len sám Boh.
Môžem za seba povedať len to, že ja mám čisté svedomie - to som povedala aj pri mojom odchode nadriadenej - svoju prácu, som sa snažila vykonávať čo najlepšie a myslím, že som bola v nej "dobrá" - to nemám v úmysle sa sama chváliť /to by museli spraviť iní a tí to nespravia, pretože ma vyhodili, takže podľa nich som "dobrá" nebola/, ale píšem to sama o sebe preto, lebo okrem iného som sa v tejto práci mohla realizovať aj v poradenstve ľuďom, kde som využívala svoje poznatky a vedomosti z vlastnej životnej skúsenosti. Možno som v tom čase nejakým ľuďom pomohla a to mi stačí! Jedna mladá dievčina, ktorá išla len tak okolo, mi povedala, že dostala naraz toľko informácií, ktoré ani nečakala a o ktorých ani netušila, že si to musí všetko uložiť v hlave a že asi to tak malo byť a nie je to náhoda. Ja som si to myslela tiež.
Ako som už povedala: ja mám pred Bohom čisté svedomie - Boh to vie a to mi stačí, možno som si ten vyhadzov za niečo  zaslúžila, a tak mi treba - OK, beriem! Možno ma chce mať Boh na inom mieste a muselo sa to stať.  Ale, keď to tak nie je, tak potom k tým, čo sa pričinili o môj odchod sa vyjadrím len toľko, že "každému sa všetko vráti" a to aj s úrokmi.
Pre mňa je rozhodujúce a podstatné to, že Boh vie prečo ... a len on vie, aká je pravá pravda a len on má právo vyniesť spravodlivý súd, nikto iný. Tu platí jeho Boží zákonník a nie Zákonník práce.
Rozhodla som sa napísať tento môj osobný príbeh preto, určite sa takéto niečo prihodilo aj iným, nielen mne, aby si tí, ktorí majú právo a moc - sú nadriadení a majú pod sebou svojich ľudí, uvedomili - možno niektorí z nich chodia na túto stránku - že majú pod sebou ľudské bytosti a nie handry, s ktorými môžu zametať, ako sa im zachce, a keď musia riešiť nejakú situáciu so svojimi pracovníkmi, aby si dobre predtým všetko dobre rozmysleli, preverili a utvrdili sa vo svojom rozhodnutí, prv než vynesú nejaký súd, ale hlavne nech pri tom rozmýšľaní poprosia Boha o pomoc, aby spravodlivo rozhodli.
Ďakujem všetkým, ktorí si prečítali tento môj príbeh a prajem pekný deň.